Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914 vypovedaním vojny Srbsku zo strany Rakúsko-Uhorska a ukončila sa 11. novembra 1918 po kapitulácii ústredných mocností po prelomení solúnskeho frontu a ofenzíve Spojencov na talianskom a "západnom fronte". Vojna mala pre Srbsko a srbský národ tragické následky : 30% obyvateľov Srbska bolo usmrtených, jeho hospodárstvo bolo vydrancované a zničené, srbské vojenské cintoríny boli husto rozosiate po teritóriu severnej Afriky a celej Európy. Okrem bojových polí, zostali hroby aj pri zajateckých táboroch - najväčšie z nich sa nachádzali práve v Podunajsku.

Podobne ako Srbsko aj ďalšie národy, ktoré sa zúčastnili vojny a mali v nej veľké straty, riešili v povojnovom období problém udržiavania a úpravy miest svojich padlých na veľkých mierových konferenciách. Problematiky vojnových hrobov a pietnych miest sa dotýkali najmä články 225 a 226 Versaillskej, čl. 171 a 171 Saint Germainskej a čl. 155 a 156 Trianonskej zmluvy i ďalších dohôd.

Mesto Trenčín sa v Srbsku dostalo do povedomia v povojnových časoch 1. ČSR najmä vďaka slovenským vojakom - príslušníkom 71. trenčianskeho pluku, ktorí sa vzbúrili v Kragujevci na sklonku 1. svetovej vojny. Mimoriadne väzby Trenčína s Kragujevcom prispeli zaiste k tomu, že sa rozhodlo práve v Trenčíne vybudovať kaplnku - kostnicu, kde by boli sústredené kosti vojakov pochádzajúcich z teritória Kráľovstva SHS.

6. novembra 1924 bol v Trenčíne podpísaný Protokol o výstavbe kaplnky - kostnice v Trenčíne s kapacitou pre 180 exhumovaných. Mestské zastupiteľstvo v roku 1925 uznesením rozhodlo, že vyčlení pozemok v susedstve mestského cintorína pre stavbu kaplnky - kostnice a darovalo ho Kráľovstvu SHS.

V tomto čase silnejúce vzťahy Trenčína a Kragujevca umocnila skutočnosť, že v roku 1926 kráľ Alexander I. Karadjordjevič udelil mestu Trenčín vysoké štátne vyznamenanie: Rad sv. Sávu III. stupňa, ktorý bol mestu slávnostne odovzdaný práve pri príležitosti posviacky kaplnky v Trenčíne. Slávnostná posviacka sa uskutočnila 6. mája 1928. Pri slávnosti juhoslovanská strana symbolicky odovzdala kostnicu do starostlivosti mesta, pričom zazneli národné hymny v podaní vojenskej hudby.