Ofenzívne boje na západnom ( aj východnom ) fronte sa skončili veľmi skoro. Armády obidvoch znepriatelených strán utrpeli tak obrovské straty že museli prejsť do defenzívy. Prvé dočasné zákopy boli postupne prehlbované, dômyselne spevňované a rozširované aj do hĺbky obrany. Za nimi bolo umiestňované ťažké delostrelectvo a rozsiahla logistika. Línia zákopov na západnom fronte sa ťahala od Severného mora až po hranice so Švajčiarskom. Znepriatelené armády sa opakovanými útokmi a protiútokmi snažili opotrebovať vojská protivníka aj za cenu obrovských strát.

Tzv. územie nikoho medzi zákopmi znepriatelených vojsk bolo preryté mnohými krátermi, často rozbahnené a pred zákopmi boli vybudované zátarasy z ostnatého drôtu. Útočiace jednotky, ktoré postúpili cez smrtiacu paľbu protivníkovho delostrelectva až pred jeho prvé zákopy, boli pri prekonávaní prekážok doslova masakrované paľbou z ručných zbraní obrancov v zákopoch ako na strelnici. Často ani mnohonásobne opakované útočné vlny, podporované paľbou vlastného delostrelectva nedokázali vo väčšine prípadov dobyť zákop protivníka a skončili sa obrovskými stratami na obidvoch stranách. Vojenské cintoríny na rieke Somme sú dodnes dôkazom brutality bojov prebiehajúcich na západnom fronte po celú dobu vojny v rokoch 1914 - 1918.