Keď roku 1933 ČSR získala právo vysielať na vlne 765 m, uvažovalo sa o umiestnení vysielača, ktorý by vykryl priestor, kam nezasahoval ani bratislavský, ani košický vysielač. Po dôkladných meraniach padlo rozhodnutie v prospech Banskej Bystrice. So stavbou na vrchu Laskomer sa začalo na jeseň roku 1935. Do nasledujúcej jesene tam pracovníci Banskej hutnej spoločnosti a Vítkovických železiarní vztýčili dvojicu až dvesto metrov vysokých anténnych stožiarov.

Budova vysielača s anténami na vrchu Laskomerská - 1936
( foto je prevzaté z dobovej publikácie )

Vlastný vysielač dodala firma Société Française Radioélectrique, v ktorej dielňach vyrobili aj prvý bratislavský vysielač. Prvé pokusné vysielanie mohli poslucháči zachytiť už dňa 11. novembra 1935. Slávnostné otvorenie vysielača postaveného na vrchu Laskomer nad mestom a jeho uvedenie do riadnej prevádzky sa udialo 24. mája 1936 za účasti (vtedajších) najvyšších vládnych činiteľov :

Po rozhlasovom prejave gen. Ferdinanda Čatloša večer 29. augusta 1944, vydal pplk.gšt. Ján Golian telefonický rozkaz veliteľom posádok, ktorý na druhý deň potvrdil aj písomne. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Keďže povstalecké noviny začali vychádzať neskôr a povstalecká tlačová agentúra sa ešte len plánovala zriadiť, banskobystrický rozhlasový vysielač sa stal jediným prostriedkom informovania o povstaní Slovákov proti fašistickým silám. Spočiatku boli vysielané len niekoľkominútové bloky správ, neskôr pribudli čítania literárnych diel, potom aj hudobné programy. Povstalecký rozhlas vysielal asi 10 hodín denne.

Hala v budove s vysielačom na vrchu Laskomerská - 1936
( foto je prevzaté z dobovej publikácie )

Banskobystrický vysielač sa pochopiteľne stal nacistickým okupantom tŕňom v oku, ktorí správne odhadli jeho nesmierny politický a vojenský význam. Už večer 30. augusta 1944 podniklo nemecké letectvo prvý útok na vysielač nachádzajúci na Laskomerskej výšine. Keď po viacerých leteckých bombardovaniach ho 2. septembra 1944 vyradili z činnosti, armáda poskytla náhradný vysielač, používaný na letisku Tri duby. Po jeho preladení ( t.j. do rozhlasového pásma ) aparatúru pripravili na vysielanie a vojaci ju namontovali na nákladné auto, aby mohlo meniť stanovištia a vyhýbať sa tak nemeckým útokom. Aj keď bol výkon armádneho vysielača ( 1,5 kW ) oveľa nižší ako výkon už poškodeného banskobystrického, pokryl signálom zhruba územie ovládané povstaleckou armádou.

Súvisiace externé informácie :