Jadrová elektráreň Černobyľ bola postavená v decembri 1983 na Ukrajine, asi 16 km od hraníc s Bieloruskom. Skladala sa zo štyroch blokov, pričom v každom z nich pracoval jadrový reaktor typu RBMK 1000. Ďalšie 2 bloky boli vo výstavbe. Nominálny výkon jedného reaktoru bol 1000 MWe (elektrický), respektíve 3200 MWt (tepelný). Oneskorený test jedného z jadrových reaktorov elektrárne (čís.4) sa stal príčinou najväčšej havárie jadrovej elektrárne v histórii energetiky. V priebehu testu došlo k niekoľkým vážnym chybám a ľudským zlyhaniam, na konci ktorých bola katastrofálna jadrová havária. Parná explózia, ktorá vyústila do požiaru a série ďalších explózií, spôsobila roztavenie jadra reaktora. Jadrová nehoda zničila 26. apríla 1986 o 01:24 hodín 4. blok jadrovej elektrárne Černobyľ. Aj keď k jadrovému výbuchu nedošlo, po parnom výbuchu a následnom požiaru uniklo z reaktora asi dvestokrát viac rádioaktivity než pri explózii jadrových bômb v Hirošime a Nagasaki. Černobyľská havária spôsobila zamorenie obrovského územia, čo však vtedajšia sovietska vláda príliš dlho utajovala :

Dôsledkom jadrovej havárie bolo najmasívnejšie rádioaktívne zamorenie, aké dodnes ľudstvo pocítilo. V prvých hodinách po jadrovej havárii bolo najviac zasiahnuté mesto  Pripjať, ktoré bolo vybudované iba niekoľko kilometrov od jadrovej elektrárne pre jej zamestnancov. Najsilnejšie zasiahnuté boli priľahlé oblasti Bieloruska, Ukrajiny a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a neskôr aj presídlenie asi 200 000 ľudí. Dodnes tu však žije ešte asi sedem miliónov obyvateľov, ktorí si na zamorenej pôde pestujú zeleninu, zemiaky a ďalšie plodiny potrebné na prežitie. Nemajú doposiaľ inú voľbu! Jadrová nehoda však zvýšila obavy o bezpečnosť vtedajšieho sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila na niekoľko rokov jeho expanziu a zároveň prinútila sovietsku vládu prehodnotiť aj mieru vžitého utajovania informácií podobného druhu...

Černobyľ na mape a 4. blok elektrárne po jadrovej havárii
( po "kliknutí" sa obrázok zväčší )

Rádioaktívny mrak, ktorý sa vplyvom požiaru dostal do výšky niekoľkých kilometrov, postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, Východnú Európu a Škandináviu, postupne kontaminoval celú Európu. Odhaduje sa ale, že viac ako polovica celkového objemu uniknutej rádioaktivity zasiahla mimo územie Bieloruska, Ukrajiny a Ruska. Najmenej v ďalších štrnástich krajinách Európy boli lokalizované miesta, kontaminované nad úroveň 37 000 Bq/m2 : v Bulharsku, Česku, Fínsku, Taliansku, Maďarsku, Moldavsku, Nórsku, Rakúsku, Rumunsku, Grécku, Slovensku, Slovinsku, Švédsku a Švajčiarsku. Následky černobyľskej jadrovej nehody poznačili celú Európu a doposiaľ pretrvávajú!

Súvisiace informácie :