Vyjednávačom ZSSR sa však ani po samovražde Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Hitlerov nástupca veľkoadmirál Dönitz sa snažil evakuovať čo najväčší počet vojakov aj civilistov z východných oblastí Nemecka na západ ešte pred kapituláciou Nemecka. Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje.

Sovietske vedenie však požadovalo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne-Karlhorste, v sídle sovietskeho štábu. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iných polný maršál Wilhelm Keitel, náčelník štábu Wehrmachtu a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Podpisom kapitulácie dňa 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti dňom 8. mája o 23.01 h v noci stredoeurópskeho času. Vtedy v ZSSR bolo už po polnoci, teda 9. mája. Po páde socialistického bloku sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Ruskej federácii a v niekoľkých ďalších štátoch ho však doteraz slávia 9. mája.