Začiatkom júla uplynulo 70 rokov od začiatku jednej z najväčších bitiek druhej svetovej vojny – bitky v kurskom oblúku. Kurský oblúk bol výčnelok do nemeckých pozícií o hĺbke asi 150 a šírke asi 200 km na obrábaných poliach v stepi. Výbežok vznikol v centre sovietsko-nemeckej fronty po porážke Nemcov pri Stalingrade počas zimnej ofenzívy Červenej armády a protiútokov nemeckých armád na východnej Ukrajine v marci 1943. Nemecké velenie sa rozhodlo uskutočniť v lete 1943 v Kurskom oblúku nové veľké strategické operácie. Plánovalo zasadiť spojujúce sa údery z okolia miest Orel (zo severu) a Belgorod (z juhu). Útočné zoskupenia oboch zväzov mali vytvoriť ramená klieští, ktoré sa mali spojiť v okolí mesta Kursk, obkľúčiť vojska Centrálneho a Voronežského frontu Červenej armády a znova prevziať iniciatívu na celom východnom fronte. Operácia dostala krycí názov Citadela. Podrobnejšie externé informácie ( s prílohou vo formáte pdf ) sú tu :  otvoriť >>>

Na dosiahnutie vytýčeného cieľa využili prestávku vynútenú jarným počasím a do leta 1943 sústredili okolo Kurského oblúku dve skupiny armád, ktoré mali zhruba 780 000 mužov, viac ako 2500 tankov, asi 10 000 diel a 2000 lietadiel. Velenie Červenej armády nemecké prípravy na operáciu včas zistilo a začalo budovať silné obranné línie, ktoré mali útočiaceho nepriateľa zastaviť. Vybudovaním obrany a vedením obranných bojov vo výbežku boli poverené štáby a vojská Stredného a Voronežského frontu. Mali k dispozícii približne 1 330 000 osôb, 3 000 tankov a samohybných diel, 19 000 diel a mínometov a viac ako 2600 lietadiel. S pomocou civilného obyvateľstva bola vo výbežku vybudovaná hlboko členená obrana, zahrnujúca 8 obranných pásiem, ktoré mali 2 až 3 zákopové línie. Priestory pred obrannými pásmami boli zamínované a chránené opornými delostreleckými postaveniami. Celková hĺbka sovietskej obrany v Kurskom výbežku dosiahla vyše 300 kilometrov.

Situáciu Nemcov nezachránili ani nové tanky PzKpfw VI "Tiger"
( po kliknutí sa foto zväčší )

Po štyroch mesiacoch príprav stáli okolo Kurského výbežku proti sebe armády dvoch protivníkov v sile, akú do tej doby dejiny nepoznali. Nemci sa spoliehali predovšetkým na ťažké tanky nových typov, ktoré mali preraziť obranné línie Červenej armády a vytvoriť svojim zväzkom podmienky na zničenie vojsk dvoch sovietskych frontov. Velenie Červenej armády plánovalo útočiace nemecké vojská vyčerpať bojom na svojich obranných líniách a vytvoriť si podmienky na nasadenie záloh do protiútoku. Keď získalo informácie o dobe a čase začatia nemeckej operácie, rozhodlo sa ráno 5. júna 1943 napadnúť nemecké pozície delostrelectvom a letectvom. Nemci prepad prinútil zaútočiť až po 1,5 - 2 hodinách. Na severe sa nemeckým vojskám, útočiacim v smere Orel - Kursk, podarilo po týždenných bojoch postúpiť iba do hĺbky 10 -12 km potom boli prinútené prejsť do obrany. Na juhu postúpili o 30-35 km a po veľkých stratách a zmene smeru postupu zaútočili ich tankové zväzky v smere na železničnú stanicu Prochorovka.

Na poliach pri Prochorovke 12. júla 1943 narazilo na seba približne 1200 proti sebe útočiacich tankov a samohybných diel. Významnú úlohu v najväčšej tankovej bitke počas druhej svetovej vojny zohralo nasadenie sovietskej 5. tankovej armády zo zálohy Voronežského frontu. Tankové súboje museli Nemci po 36 hodinách zastaviť, hoci zničili viac tankov ako stratili. Dôvodom bolo vylodenie západných Spojencov na Sicílii 10. júla a Hitler sa rozhodol presunúť časť tankových zväzkov na apeninský front, aby zabránil kapitulácii Talianska a zvrhnutiu Mussoliniho fašistickej vlády. V rovnakej dobe začala Červená armády ofenzívu pri meste Orel a po zastavení útokov nemeckými armádami získala iniciatívu na bojisku. Wehrmacht stratil podľa sovietskych zdrojov v Kurskej bitke vyše 500 000 osôb a asi 1 500 tankov. Straty sovietskych vojsk dosiahli celkom 254 470 ľudských životov a vyše 500 pre Nemecko už vzácnych tankov. Viac je v prílohe tu :  otvoriť >>>

Kurská a Stalingradská bitka boli body prelomu v celej druhej svetovej vojne. Na oboch bojujúcich stranách sa počas 49 dní bojov v kurskom oblúku zúčastnilo viac ako 2 milióny mužov, zhruba 10 tisíc tankov a obrnených vozidiel, približne 4,5 tisíc lietadiel. Nemci, ktorých cieľom bolo likvidáciou kurského oblúku výrazne oslabiť Červenú armádu a získať znova strategickú iniciatívu na východnom fronte, prišli v bitke prakticky o ťažko získané rezervy ľudí aj techniky, najmä ťažkých tankov. Operácia Citadela bol poslednou veľkou nemeckou ofenzívou na východnom fronte. Bitka v kurskom oblúku bola nemecké vojská katastrofou, po ktorej sa im už nepodarilo prevziať iniciatívu na východnom fronte a začali ustupovať z území Sovietskeho zväzu, obsadených v bojoch od leta 1941 do apríla 1943.