Niektoré výročia udalostí prvej svetovej vojny z leta 1918 (2)
avizo-0813 avizo-0815-2k avizo-0813ca avizo-0713cb avizo-0713db

Vývoj situácie na frontoch 1. svetovej vojny v lete 1918

( Na rozšírení informácie sa pracuje )

Situácia na všetkých frontoch prvej svetovej vojny bola v lete 1918 ovplyvnená vyčerpaním síl a prostriedkov, ktoré potrebovali obidve bojujúce strany k získaniu prevahy nad protivníkom. Nemci po uzatvorení pre nich výhodnej brest-litevskej "mierovej dohody" s ruskými boľševikmi ovládli veľké územia Ukrajiny a pobaltských krajín, s ktorých získali v Nemecku chýbajúce potraviny. Z východnej fronty, ktorá prestala už existovať presunuli uvoľnené vojská a navrátilcov z ruského zajatia na západný front. Nemecké velenie v úsilí dosiahnuť konečné víťazstvo pred nasadením dohodových posíl z USA, nasadilo k získaniu prevahy na západnom fronte nové posily získané na východe. Posledná nemecká ofenzíva ohrozila dokonca Paríž, ale v tzv. druhej bitke na Marne ich dohodové armády zahnali na ústup :  viac >>>

obr. avz_08aa13 obr. talifr

Nemecký tank v bojoch na západnej fronte a rakúsko-uhorské zákopy na Piave
( po kliknutí sa foto zväčší )

Čs. zahraničné vojsko v Rusku bojovalo s Nemcami aj boľševikmi

Po úspešnom nasadení čs. streleckej brigády v lete 1917 na fronte bolo jej umožnené regrutovať dobrovoľníkov zo zajateckých táborov v Rusku. Veľké počty nových dobrovoľníkov umožnili v októbri 1917 vznik čs. armádneho zboru o dvoch divíziách, dvoch delostreleckých brigád a ďalších odborných a zabezpečovacích oddieloch. Divízia sa dobre vyzbrojila a zásobila vojenským materiálom, ktorí zanechali z bojísk odchádzajúce jednotky dvomi revolúciami rozvrátenej ruskej armády. Po boľševickej októbrovej revolúcii sa čs. vojsko snažilo dodržiavať neutralitu a nezasahovať do vnútorných problémov a sporov v Rusku.

obr. avz0813ba

Jeden z pancierových vlakov čs. armádneho zboru v Rusku

Čs. vojsko v Rusku už bolo v tej dobe už uznané za súčasť dohodových armád a po podpise "mierovej dohody" medzi Nemeckom a Ruskom malo byť prepravené do Francúzska. Najkratšia cesta z Ruska na západ viedla cez prístavy Archangeľsk a Murmansk, ale touto cestou sa podarilo odsunúť z Ruska iba prvé tri ešalóny. Potom sa však situácia pre čs. vojsko skomplikovala. Jednotky čs. vojska pri odchode z už neexistujúcej východnej fronty si museli pre svoje ešalóny vybojovať s postupujúcimi nemeckými oddielmi predovšetkým železničné uzly a trate. Inak im hrozilo zajatie. Najväčšiu bitku s Nemcami o možnosť sformovania a odjazdu čs. ešalónov z Ukrajiny vybojovali pri Bachmači.



Dokumentárny film je prevzatý z You Tube

Boľševické soviety v snahe vyhovieť požiadavke Nemcov odzbrojiť odchádzajúce čs. vojsko sa súčasne pokúsili ho získať pre revolúciu. K dosiahnutiu svojich cieľov začali agitovať a sabotovať organizáciu prepravy čs. ešalónov. Po konfliktoch so sovietskymi orgánmi, jednotkami boľševických oddielov a zajatcami vracajúcimi sa do Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa čs. armádny zbor vzbúril proti boľševickej vláde a rozhodol si vybojovať cestu na západ cez prístav Murmansk na Ďalekom východe :  viac >>>

mapa 0815-2

Mapa cesty čs. armádneho zboru po Transsibírskej magistrále na východ

V priebehu niekoľkých týždňov jednotky čs. armádneho zboru porazili v ceste im stojace boľševické oddiely, ovládli územia stredného Povolžia, Uralu a Transsibírsku magistrálu až po Japonské more. Situáciu sa pokúsilo využiť politické a vojenské vedenie Dohody na obnovu východnej fronty proti centrálnym mocnostiam v spolupráci s protiboľševickými "bielogvardejskými" silami a pripojiť k nim aj čs. armádny zbor. Hlavným záujmom Dohody bolo nedopustiť presuny zajatých rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov zo Sibíri na západnú frontu. Úspechy čs. vojska prispeli ku vzniku niekoľkých protiboľševických povstaní. V Rusku sa začala občianska vojna :  viac >>>

obr. avz08da13

Boľševici zastrelili ruského cára Mikuláša II. s rodinou

Po februárovej revolúcii 1917 ruský cár Nikolaj II. sa zriekol trónu. Začiatkom roka 1918 boľševici posudzovali otázku otvoreného súdneho procesu bývalého cára. Pod touto zámienkou previezli celú jeho rodinu z Cárskeho Sela do Toboľska a potom do Jekaterinburgu. Po 78 dňoch väzenia cára ho v noci zo 16. na 17. júla 1918 zastrelili v pivnici Ipatievského domu aj s celou rodinou a služobníkmi. Neskôr ich telá vyviezli za mesto a zhodili do jednej zo šácht Isetskej bane. Za desať dní po poprave cára obsadili Jekaterinburg jednotky čs. armádneho zboru :  viac >>>

Súvisiace informácie :

  • Občianska vojna v Rusku
  • tzv. Bílá armáda v Rusku

    ( administrátor )


    <<<  späť
    Vložené 26.8.2013