Prevažnú časť Stredného Považia aj vtedajšieho Trenčianskeho okresu oslobodili v apríli 1945 vojská sovietskej Červenej armády a Rumunskej armády v priebehu rozsiahlej Bratislavsko-brnianskej operácie 2. ukrajinského frontu maršala Malinovského. Tvorili ich zväzky sovietskej 40. armády útočiace spolu s 1. a 4. rumunskou armádou v smere od Zvolena a Banskej Bystrice na Kremnicu, Turčianske Teplice a Nováky.

Postup oslobodzovacích armád z j.v. na územie Československa
( mapa je prevzatá z Wikipedie - po" kliknutí" sa zväčší )

Keď ich útvary oslobodili 5. apríla 1945 Bánovce nad Bebravou, zaujali východiskové postavenia v smere útoku na Trenčín a Uherský Brod. V dňoch 6. a 7. apríla oslobodili obce od Veľkej Hradnej po Mníchovu Lehotu a 8. apríla sa priblížili k Trenčínu. Potom prelomili nemecké pozície pri Trenčianskych Tepliciach, Kubre, Hamroch a Trenčianskych Stankovciach. Pred Trenčínom si Nemci vybudovali pásmo obrany na južných svahoch Breziny. Na kóte 349 Kozí vrch vybudovali guľometné hniezda. Ich velenie určilo na obranu mesta 76. pešiu aj 8. ľahkú divíziu a dva špeciálne prápory. (*1)

Priebeh oslobodzovanie obcí v okrese Bánovce nad Bebr. a Trenčín
( po kliknutí sa mapa zväčší )

Prípravy oslobodzovacích jednotiek k útoku na Trenčín a okolité obce sa skončili v noci z 8. na 9. apríla 1945. V tú noc bol predsunutý oddiel 681. streleckého puku 133. divízie sovietskeho 51. streleckého zboru medzi obce Veľké Bierovce a Krivosúd-Bodovka. Keď pechota prelomila nepriateľskú obranu, prenikla na západný breh Váhu, kde vytvorila predmostie v úseku Mečice - Zemianske Lieskové. Nemci boli prinútení ustupovať na sever aj západ a presunuli na ohrozený úsek aj časť jednotiek z Trenčína. Úspech využili jednotky sovietskej 133. streleckej divízie aj rumunskej 21. pešej divízie a zaútočili cez Kozí vrch Brezinou na Trenčín.

Oslobodzovacie jednotky si počas zastavenia bojov dopĺňali zásoby a pripravovali sa na prechod cez Váh priamo v Trenčíne aj severne od mesta. 28. apríla, po evakuácii ulíc pri Váhu a prípravách v Chocholnej, sa začala delostrelecká príprava na nemecké pozície za riekou Váh. Na ich rozbitie použili pred Drietomou sovietske delostrelecké jednotky aj kaťuše. V noci z 28. na 29. apríla sa začal útok na nepriateľa na celom úseku od Novej Bošáce cez kopanice a chotáre obcí smerom k Trenčínu až k Trenčianskej Teplej. Po ťažkých bojoch aj tieto obranné postavenia padli a Nemci boli prinútení ustupovať na celej frontovej línii.

Situácia v meste Trenčín

Rôzne nemecké jednotky, ustupujúce pred tlakom Červenej armády prichádzali aj do Trenčína. Mestom prechádzali nemecké a maďarské jednotky aj s ulúpeným tovarom a dobytkom. Všetky školy a verejné budovy boli preplnené okupantmi. Nemecké velenie mesta s pomocou HG a POHG prinútilo vybudovať v okolí mesta obranné pozície. Gestapo a Sicherheitsdienst už od zimy 1944 vyprázdňovali väznice v Trenčíne. Časť väzňov odtransportovali do koncentračných táborov v Nemecku a po mučení už presunu neschopných väzňov povraždili na juhu Breziny. Podrobnejšie informácie o popravách sú tu :

Zničený železničný most a príchod rumunských jednotiek do Trenčína
( po kliknutí sa foto zväčšia )

V dňoch 2. až 6. apríla 1945 ovládli čelné jednotky Červenej armády a Rumunskej armády západné svahy Považského Inovca, ako aj a dediny na sever od Piešťan. Pre nemecké jednotky rozmiestnené v bývalom Trenčianskom okrese zostali ústupové cesty za Biele Karpaty už len cez Drietomu a Vláru. Posledný vlak s ulúpeným materiálom vypravili z Trenčína 6. apríla v noci. Ešte predtým zničili železničnú trať v smere na Bánovce nad Bebravou. 6. apríla začali z mesta utekať aj poslední domáci kolaboranti a ľudácki pohlavári.

Priebeh oslobodenia Trenčína

Oslobodzovacie jednotky dosiahli južné časti predmestia Trenčína 9. apríla. V noci z 9. na 1. apríla vytlačili nemecké jednotky z obranných postavení. V skorých ranných hodinách 10. apríla vstúpila do mesta prvá sovietska hliadka. Nemci zničili v meste obidva mosty - cestný aj železničný. Oslobodzovacie jednotky zatlačili ostatné nemecké jednotky, ktoré už nestihli prejsť na druhú stranu Váhu, smerom na Opatovú nad Váhom. Ešte počas bojov o mesto vztýčili príslušníci domáceho odboja na Matúšovej veži červenú zástavu.

Pohreb padlých vojakov ČA na námestí v Trenčíne
( po kliknutí sa foto zväčší )

Západná časť terajšieho Trenčína bola aj naďalej okupovaná Nemcami. Ich jednotky zaujali za Váhom obranné postavenia, z ktorých sústavne ostreľovali mesto až do 29. apríla, keď po prelomení nemeckej obrany pri Chocholnej boli nemecké jednotky prinútené ustúpiť aj zo západných predmestí Trenčína.

Situácia v meste po oslobodení

O 10. hodine 10. apríla bolo mesto oslobodené. Ešte predpoludním sa zišiel Revolučný národný výbor mesta Trenčín a delegácia mesta privítala na dnešnom mierovom námestí veliteľa jednotiek Červenej armády podplukovníka Korolenka a odovzdali mu symbolický kľúč od mesta. Prvým vojenským veliteľom mesta bol major Tretjakov, onedlho ho vystriedal nadporučík Čerezov a po ňom kapitán Rastargujev. Prvým predsedom Revolučného národného výboru bol Ján Barták, ktorý spolu s veliteľom mesta zabezpečovali rýchlu obnovu verejného aj hospodárskeho života v meste, hlavne zásobovanie obyvateľov potravinami a palivom. Organizovali aj odpratávanie trosiek a pomoc občanov pri výstavbe nového cestného mosta.

Odovzdanie nového mosta mestu Trenčín 11.mája 1945
( po kliknutí sa foto zväčší )

V bojoch o mesto padlo 18 vojakov Červenej armády a Rumunskej armády, ktorých pochovali na dnešnom Mierovom námestí. Po oslobodení ČSR ich hroby exhumovali a previezli na Slavín alebo na cintorín do Zvolena. (*2) Pri prestrelkách v meste prišlo o život celkom 31 občanov, 20 ich bolo z Trenčína a 11 z okolitých obcí. Veľké škody napáchali aj na 161 verejných budovách a súkromných domoch. Komisia pre odhadovanie vojnových škôd odhadla škody spôsobené v meste na 1,7 milióna Kčs. Do tej sumy neboli zahrnuté škody spôsobené zničením oboch mostov ani poškodením objektov štátu.

Poznámky :

(*1) Brezina v tej dobe nebola zalesnená tak, ako ju poznáme dnes. Dva špeciálne nemecké prápory boli pravdepodobne vyčlenené na ženijné a deštrukčné činnnoti.

(*2) Príslušníci Červenej armády boli pochovaní na Slavíne, rumunskí vojaci na cintoríne Rumunskej armády vo Zvolene. Na cintoríne v Kubre zostal dodnes hrob jedného rumunského vojaka a cintorín 15. padlých rumunských vojakov je zachovaný v Trenčianskej Teplej.