V roku 1867 rakúsko-uhorské vyrovnanie premenilo habsburskú monarchiu na dualistický štátny útvar Rakúsko-Uhorsko. Branná moc monarchie sa od roku 1868 delila na cisársku a kráľovskú armádu, cisárske a kráľovské vojnové loďstvo, cisársko-kráľovskú vlastibranu ( Landwehr), uhorskú kráľovskú vlastibranu ( Honvéd), cisársko-kráľovskú domobranu ( Landsturm) a uhorskú domobranu (Népfelkelés). Základ ozbrojených síl tvorila tzv. spoločná armáda, ktorú tvorila cisárska a kráľovská armáda a vojenské námorníctvo. V čase vojny sa k spoločnej armáde mohli pripojiť aj útvary a zväzky vlastibrany.

Rovnošaty pechoty C.a.K. armády pred začiatkom prvej svetovej vojny

S vyhlásením vojny Srbsku civilnú správu v habsburskej monarchii prevzali vojaci. Po vyhlásení čiastočnej mobilizácie 26. júna 1914 spustila Budapešť militaristický ošiaľ na podporu vojny a šovinistickú kampaň proti Srbom. Na územiach obývaných Slovákmi aj proti " panslávom ". V čiastočnej mobilizácii boli povolaní záložníci do polovice zo šestnástich armádnych zborov mierovej armády. Po otvorení aj východnej fronty bola 31. júla vyhlásená mobilizácia rakúsko-uhorskej spoločnej armády aj vlastibrany. Mobilizovaní záložníci nastupovali k náhradným telesám, ktoré formovali doplnky pre kmeňové útvary. Ojedinelé prejavu nesúhlasy úrady včas zlikvidovali.

Mobilizačný rozkaz postupne odvelil zo Slovenska na bojiská okolo 400 000 mužov, čo bola asi sedmina vtedajšieho obyvateľstva. Slovenskí vojaci tvorili 4 % mužstva rakúsko - uhorskej armády. Všetky väčšie jednotky zo zväzkov V. ( bratislavského ) a VI. ( košického ) armádneho zboru, regrutujúce vojakov z územia dnešného Slovenska, boli na začiatku vojny nasadené proti Rusku. Už v prvých mesiacoch ich nasadenia na haličskom fronte utrpeli všetky pluky a zväzky neúmerne vysoké straty. Dokladujú to o.i. aj počty a mená vojakov padlých v roku 1914, zaznamenané na pamätných tabuliach a pomníkoch padlým rodákom v 1. svetovej vojne vo väčšine obcí aj miest na Slovensku.

Súvisiace informácie :