Prvá svetová vojna, ktorá pred rokom 1939 bola nazývaná ako veľká vojna alebo svetová vojna, bol globálny vojnový konflikt prebiehajúci od roku 1914 do roku 1918. Prvá svetová vojna zasiahla postupne nie len takmer celú Európu, časť Afriky a Ázie, ale prebiehala aj vo svetových oceánoch. Bezprostrednou zámienkou ku vzniku vojny bol atentát na následníka habsburského trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku Žofiu. Zastrelil ich na Rakúsko-Uhorskom okupovanom území krajín Bosna a Hercegovina v Sarajeve mladý bosniansky nacionalista srbskej národnosti Gavrilo Princip. Odvetou vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko 28. júna 1914 vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k rozpútaniu celosvetovej vojny. V priebehu jedného mesiaca už v lete 1914 bojovali Centrálne mocnosti proti väčšine štátov Dohody. Vojnový konflikt v Európe sa však začal takmer súčasne na troch frontoch :  viac >>>

Bosnu a Hercegovinu spravovanú od roku 1878 Rakúsko-Uhorskom v roku 1908 monarchia anektovala, čím spôsobila v regióne nárast nacionalizmu. Po atentáte uskutočnenom mladými Srbmi z Bosny sa začalo prenasledovanie v monarchii žijúcich Srbov a Rakúsko-Uhorsko po ostrej kampani predložilo Srbsku v ultimáte neprijateľné požiadavky. Srbsko obvinenie aj ultimátum odmietlo a rakúsko-uhorské vojská po napadnutí krajiny vstúpili do Belehradu. Srbská armáda však prenikla na územie Bosny, dobyla Sarajevo a za 13 dní oslobodila Belehrad. Rakúsko-uhorský front na rieke Kolubare sa rozpadol a srbská armáda sa dokázala ešte celý rok brániť Rakúsko-uhorsku, ktoré malo v tej dobe veľké problémy aj na fronte s Ruskom. Koncom roka 1915 však vstúpilo do vojny proti Srbsku aj Bulharsko a Nemecko na front vyslalo silnú armádu. V tej dobe však už bojovali proti sebe štáty takmer celej Európy :  viac >>>

Vývoj situácie na srbskom fronte v roku 1914
( po kliknutí sa foto zväčší )

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa českí a slovenskí krajania žijúci v dohodových štátoch v Rusku, Francúzsku, Srbsku aj v Anglicku však dostali do ťažkého položenia. Tamojšie úrady na nich hľadeli s podozrením a mnohým z nich ako cudzincom zo znepriateleného štátu hrozila nie len strata majetku a prenasledovanie, ale aj internácia. Mnohí z krajanov požiadalo preto o štátne občianstvo hostiteľského štátu a často aj o vstup do ich armády, alebo tvoriacich dobrovoľníckych jednotiek. Takto vznikla Česká družina v Rusku aj rota Nazdar vo Francúzsku už krátko po vypuknutí vojny. Mnohí krajania žijúci v Srbsku stúpili do srbskej armády alebo do srbských dobrovoľníckych jednotiek. Snahou mnohých z nich bolo bojovať nie len po boku Srbska, ale aj aktívne sa angažovať vo vojne na strane štátov Dohody a súčasne bojovať aj o zlepšenie postavenia vlastného národa v Rakúsko-Uhorsku :  viac >>>

Základný výcvik dobrovoľníkov pre Srbský front v Odese

Koncom roka 1914 český poslanec rakúsko-uhorského ríšskeho snemu T. G. Masaryk emigroval do Švajčiarska, kde prezentoval svoju predstavu o potrebe spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vychádzal pritom presvedčenia, že jeho samostatnosť bude možné dosiahnuť iba po dosiahnutí víťazstva dohodových štátov nad centrálnymi štátmi. S jeho ideou spoločného štátu sa postupne stotožnila väčšina českých aj slovenských organizácií v zahraničí a stala koncepciou česko-slovenského zahraničného politického aj vojenského odboja. Postupne sa podarilo vybudovať v Rusku a neskôr aj vo Francúzsku a Taliansku čs. vojsko, ktoré sa pričinilo o zánik Rakúsko-Uhorska a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov na časti územia porazenej habsburskej monarchie. Nový štát dostal názov Československo. O hranice mladého čs. štátu sa však muselo tiež bojovať...

Súvisiace informácie :