Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa českí a slovenskí krajania žijúci v Rusku, Francúzsku a Srbsku ( štáty Dohody ) dostali do ťažkého položenia. Tamojšie úrady na nich pochopiteľne hľadeli ako na cudzincom pochádzajúcich zo nepriateleného štátu ( Centrálne mocnosti ) a preto im hrozila strata majetku a internácia. Najviac českých a slovenských krajanov žilo v Európe na území Ruska, Francúzska a Srbska, v dohodových štátoch, bojujúcich s Centrálnymi štátmi od začiatku vojny. Národné spolky a spoločenské organizácie českých a slovenských krajanov žijúcich v Rusku, Srbsku a vo Francúzsku preto vystúpili takmer okamžite na zhromaždeniach s vyhláseniami o ich lojálnosti k hostiteľským krajinám. Väčšina krajanov preto požiadala aj o udelenie štátneho občianstva krajiny v ktorej žili.

Prvé jednotky z krajanov vznikli vo Francúzsku a Rusku v auguste 1914
( po kliknutí sa foto zväčší )

Okrem verejných proklamácií a zmene občianstva prejavili českí a slovenskí krajania však aj odhodlanie bojovať v armádach a dobrovoľníckych jednotkách Ruska, Francúzska a Srbska na frontoch proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Situácia prispela k tomu, že už od začiatku vojny sa začali v zahraničí vytvárať prvé politické orgány a vojenské jednotky z českých a slovenských krajanov v Rusku a Francúzsku, neskôr aj v Srbsku a Taliansku. Prvé národné dobrovoľnícke jednotky, ktoré chceli bojovať na strane armád Dohody a súčasne sa pričiniť o zlepšenie osudu svojho národa žijúceho v Rakúsko-Uhorsku vznikli už v auguste 1914 takmer súčasne; Česká družina v Rusku a rota Nazdar vo Francúzsku :  viac >>>  + video

Dôležitým krokom k záchrane národa pred maďarizáciou a jeho k odtrhnutia sa od Uhorska až k úplnej samostatnosti boli aktivity amerických Slovákov, ktorých vrcholná organizácia Slovenská liga hneď na začiatku vojny prijala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských, v ktorom požadovala samourčovacie právo a úplnú národnú samosprávu pre slovenský národ. O rok neskôr bola v USA uzavretá Clevelandská dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi slovenských a českých krajanských spolkov v USA, ktorá určovala spoločný postup v úsilí za oslobodenie národa spod národnostného útlaku v Rakúsko-Uhorsku a požadovala vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Členovia ČSNR v Paríži T.G. Masaryk, E. Beneš, M.R. Štefánik a Š. Osuský
( po kliknutí sa foto zväčší )

Rozptýlené sily zahraničného odboja bolo nevyhnutné zastrešiť organizáciou, ktorá by národný odboj riadila. Najvýznamnejšie centrum vzniklo v Paríži 14. mája 1916 vytvorením Národnej rady zemí českých - NRČ ako najvyššieho politického a vojenského orgánu československého odboja. Predsedom rady sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom M. R. Štefánik a rusofil Jozef Dürich, tajomníkom bol E. Beneš. Na sklonku vojny bola oficiálne premenovaná na Československú národnú radu , pre ktorú sa neskôr vžilo označenie ČSNR. Jej propagačné a diplomatické aktivity však nemohli stačiť na splnenie vytýčeného cieľa. Pre odboj bola preto radou stanovená ako hlavná úloha vytvoriť československé dobrovoľnícke vojsko, ktoré by na frontoch svetovej vojny bojovalo za národnú slobodu po boku vojsk Dohody.

Čs. strelecká brigáda v Rusku sa postupne rozrástla na čs. armádny zbor 1914
( po kliknutí sa foto zväčší )

Mimoriadne úspešná účasť prvých českých a slovenských dobrovoľníkov v Rusku na fronte proti armádam Centrálnych štátov vytvorila možnosť Českú družinu rozšíriť postupne na čs. strelecký pluk a neskôr na čs. streleckú brigádu o dvoch plukoch. Dosiahnuté úspechy boli argumentom pre vrcholný politický orgán čs. odboja, ktorý umožnil vytvorenie čs. zväzkov aj vo Francúzsku a Taliansku. Čs. zväzky vo Francúzsku a Taliansku s čs. armádnym zborom v Rusku utvorili v poslednom roku vojny čs. zahraničnú armádu, ktorú uznali štáty Dohody za armádu aktívne bojujúcu po ich boku. Boje čs. zahraničného vojska umožnili ČSNR navrhnúť rozbitie porazeného Rakúsko-Uhorska a vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Boje čs. légií po boku armád dohodových štátov významnou mierou prispeli ku vzniku Československa, prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918.