( modrý text je aj prepínač na externé informácie ) V dôsledku vývoja situácie na bojiskách 2. svetovej vojny v neprospech štátov Osi došlo v lete 1943 k štátnemu prevratu v Taliansku, po ktorom bola zvrhnutá Mussoliniho vláda. Nová talianska vláda 3. septembra 1943 uzatvorila prímerie s USA a Veľkou Britániou. Po kapitulácii Talianska 8. septembra 1943 vypuklo v krajine niekoľko povstaní proti nemeckým okupantom, ktorí obsadili stred a sever Talianska, kde po oslobodení Mussoliniho vznikla tzv. Sociálna republika, bábkový štát s fašistickou vládou. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>> Fotografie z povstania v mesta Bologna (Taliansko) a vo Varšave (Poľsko) ( po kliknutí sa foto zväčší ) Varšavské povstanie v auguste 1944 bolo jedno z najväčších a najslávnejších v Európe, súčasne však aj najdramatickejším ozbrojeným vystúpením poľských síl domáceho odporu proti nemeckým okupantom. Bolo dôležitou súčasťou rozsiahlej operácie, ktorú naplánovala a začala Zemská armáda od januára do novembra 1944 na území celého Poľska. Organizátori počítali s tým, že povstanie bude trvať dva až tri dni. Varšavskí povstalci však bojovali viac ako dva mesiace a až potom kapitulovali pred presilou nacistov. Postup oslobodzovacích armád z východu sa totiž zastavil pred Varšavou. V pouličných bojoch zahynulo na území Varšavy viac ako 40 tisíc povstalcov a tiež približne 180 tisíc civilistov. Podrobnejšie informácie vo formáte PDF sú tu : otvoriť >>> Videoklip je prevzatý z YouTube V rokoch 1943 - 1944 prerástla oslobodzovacia partizánska vojna na územiach rozbitej alebo okupovanej Juhoslávie do vytláčania nemeckých okupantov z celej krajiny. V Rumunsku vypuklo 23. augusta 1944 povstanie, v ktorom bola zvrhnutá vláda I. Antonescu a rumunská armáda začala bojovať po boku sovietskej Červenej armády proti Nemecku. O prímerie, respektíve o prechod na stranu protifašistickej koalície sa pokúšali v Maďarsku, Bulharsku aj vo Fínsku. V Maďarsku proti ich snahám zakročilo Nemecko dvakrát - v marci 1944 okupáciou krajiny a nastolením fašistického režimu F. Szalásiho v októbri 1944. Na území rozbitej Juhoslávie (vľavo) vznikli "partizánske republiky" (vpravo) ( po kliknutí sa foto zväčší ) Na územiach Nemeckom okupovaného ako aj tzv. vichistického Francúzska zosilneli aktivity hnutia domáceho odporu v súvislosti s vylodením Spojencov v Normandii aj na juhu Francúzska. V Paríži prebiehalo od 19. do 25. augusta povstanie, ktoré zabránilo zničeniu mesta a jeho oslobodenie zväzkami USA a Slobodných Francúzov. Do konca septembra sily francúskeho domáceho odporu lokálnymi povstaniami oslobodili alebo pomohli oslobodiť okrem mnohých miest a obcí Francúzska aj jeho hlavné mesto Paríž. Podrobnejšie externé informácie sú tu : otvoriť >>> Fotografie z povstania v Paríži a konca Mussoliniho po poprave partizánmi ( po kliknutí sa foto zväčší ) Grécki vlastenci oslobodili do konca októbra Národno-oslobodzovacia armáda Atény, Pireus a Solún. Dňa 7. novembra Národnooslobodzovacia armáda Albánska oslobodila ich hlavné mesto Tiranu. Protifašistického odboja v Taliansku sa aktívne zúčastnili aj mnohí príslušníci slovenskej technickej brigády, ktorá bola v roku 1945 premenovaná na 1. čs. divíziu v Taliansku. Na jar 1945 vypukli na území protektorátu Čechy a Morava malé lokálne povstania, ako aj povstanie v Prahe. Miestne konflikty medzi ustupujúcimi nemeckými jednotkami a partizánmi prebiehali ešte niekoľko dní po skončení 2. svetovej vojny v Európe sú na externej informácii tu : otvoriť >>> Súvisiace externé informácie : Obrat vo vojne a kríza ľudáckeho režimu <<< späť |