Vojnu proti Poľsku slovenská vláda nevyhlásila preto, lebo by bol k tomu podľa ústavy SR potrebný súhlas snemu Slovenskej republiky. Koncom augusta 1939 vzniklo Veliteľstvo poľnej armády, od 2. septembra premenované na Slovenské armádne veliteľstvo) v Spišskej Novej Vsi. Boli mu podriadené tri pešie divízie a neskôr aj Rýchla skupina. Nemecký spojovací štáb zabezpečoval prenos rozkazov od nemeckého velenia. Prvý rozkaz na postup slovenských síl vydal gen. Čatloš už o 05,00 h. Na územie Poľska prenikla 1. pešia divízia 1. septembra v smere Spišská Belá - Nowy Targ. Od 2. septembra postupovala v smere na Ochotnicu, Tymbark po Zalesie, kde 5. septembra zaujala hĺbkovo členenú obranu. Väčší bojový stret s protivníkom podstúpila 4. septembra.

Propaganda o okupantoch a občanoch Poľska

3. divízia spočiatku viazala poľské sily na hraniciach s Poľskom na východe Slovenska a to v oboch priesmykoch cez Karpaty. Od 10. septembra, po ústupe poľských síl, postupovala na operačnom smere Medzilaborce - Sanok. Jej nasledujúci postup „z vlastnej iniciatívy“ bol zastavený nemeckým styčným dôstojníkom. Neskôr v súčinnosti s Rýchlou skupinou „čistila“ poľské územie až po čiaru Krosno - Sanok - Lesko. Nasadené bolo aj slovenské letectvo. Stíhacie lietadlá Avia B-534 sprevádzali nemecké bombardéry operujúce zo slovenských letísk a chránili územie Slovenska pred poľským prieskumným letectvom. Kuriérnu službu a letecký prieskum vykonávali lietadlá Letov Š-328.

Do armády bolo do 20. septembra povolaných 116 755 záložníkov. Do do troch peších divízií a Rýchlej skupiny bolo postupne začlenených 51 306 vojakov. Dovedna mala slovenská armáda 18 (24) mužov mŕtvych, 46 zranených a 11 nezvestných, zajatých bolo 1 350 poľských vojakov a civilistov. Slovenské letectvo prišlo o 2 stíhačky, jedno poľské lietadlo bolo zostrelené nad Slovenskom a nemožno vylúčiť ďalšie zostrely nad Poľskom. Obete dobová propaganda veľmi výrazne vyzdvihovala. Účasťou vo vojne si Slovensko posilnilo zahranično-politické postavenie v Nemecku, uznania sa jej dostalo aj od Sovietskeho zväzu. Účasť na agresii však prehĺbila aj kolaboráciu ľudáckej vlády s Nemeckom a bola začiatkom bezalternatívnej politiky. Diplomatické styky so Slovenskom rozviazali západné veľmoci Francúzsko aj Veľká Británia.