Dňa 1. septembra 1949 ráno o 4. hodine a 34. minúte zaútočili nemecké bombardéry na ciele pri poľskom meste Tezew. Za ďalších 16 minút napadla paľbou z diel poľskú vojenskú základňu na polostrove Westerplatte pri slobodnom meste Gdansk nemecká cvičná loď Schleswig-Holstein. Z rozkazu Hitlera napadli nemecké ozbrojené sily bez vyhlásenia vojny Poľsko. Do pozemnej útočnej operácie "Fall Weiss" boli nasadené dve nemecké skupiny armád, ale aj slovenské jednotky poľnej armády "Bernolák". Vojnová Slovenská republika bola vtedy prvým a jediným vazalom nacistického Nemecka. Napadli Poľsko bez vyhlásenia vojny aj z územia Slovenska. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Propagandistickým cieľom vpádu slovenskej armády do Poľska
bolo oslobodiť slovenské obce získané Poľskom od roku 1920.

Keď z Hitlerovej vôle vznikol Slovenský štát, už na druhý deň, 16. marca 1939 ho uznalo nacistické Nemecko aj Poľsko. Následne podpísaná Ochranná zmluva s Nemeckom však výrazne ovplyvnila zahraničnú politiku "samostatného" Slovenska. Po skončení "malej vojny" s Maďarskom, Slovenský štát si veľmi rýchlo sformoval novú armádu, ktorá po mobilizácii mohla vyzbrojiť až 150 tisíc vojakov! V plánoch Nemecka na prepadnutia Poľska malo územie Slovenska tvoriť iba jeden z nástupných priestorov pre nemecké vojsko. Pôvodnou úlohou slovenskej armády iba chrániť územie štátu pred prípadnými výpadmi poľských jednotiek. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Propaganda o okupačných vojakoch a občanoch Poľska

Dňa 24. augusta 1939 sa však situácia zmenila a slovenská armáda sa mala zúčastniť aj vpádu do Poľska spoločne s nemeckým vojskom. Dňa 26. augusta 1939 Slovensko začalo mobilizovať tri a neskôr až pätnásť ročníkov zálohy! Dňa 29. augusta bolo vytvorené veliteľstvo slovenskej poľnej armády, ktorého veliteľom sa stal generál Čatloš. V rámci mobilizácie sa operujúce slovenské vojsko postupne sformovalo do troch peších divízií a Rýchlej skupiny, do ktorých bolo začlenených 51 306 mužov. Jednotky slovenskej poľnej armády vpadli na poľské územie 1. septembra 1939 ráno o piatej hodine, asi 15 minút po útoku nemeckých ozbrojených síl. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Vyhlásiť vojnu Poľsku odmietol slovenský veľvyslanec vo Varšave Ladislav Szathmáry. Odovzdal na poľskom ministerstve zahraničných vecí iba list, v ktorom odsúdil rozhodnutie slovenskej vlády. V katovickom rozhlase vyjadril solidaritu s Poľskom a súčasne požiadal o podporu úsilia slovenských vlastencov o skutočnú nezávislosť svojej vlasti. Poľský prezident umožnil sformovať v Poľsku z čs. dobrovoľníkov Českú a slovenskú légiu, prvú spojeneckú jednotku, ktorá bola ochotná bojovať po boku poľskej armády. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Odkazy na externé zdroje o terminológii a výrazoch použitých v tejto informácii sú tu : otvoriť >>>

Súvisiace informácie :