Po Mníchovskej dohode a rozbití Česko-slovenska Hitlerom v roku 1939, umožnenom zradou Francúzska a Veľkej Británie, odišlo do zahraničia s cieľom bojovať proti nacistickému Nemecku aj mnoho českých a slovenských letcov. Veľká časť našich letcov odišla za hranice vlasti do susedného Poľska, kde sa ich stretlo okolo 660. Pretože poľská armáda nemala zo začiatku o našich letcov záujem, odišla väčšina z nich do Francúzska, kde sa už formoval čs. zahraničný odboj.

Počas troch mesiacov, v dobe od 22. mája a 21. augusta 1939, bolo šiestimi transportmi z Poľska do Francúzska dopravených viac ako 1 200 bývalých čs. vojakov, z toho takmer 500 letcov. V Poľsku po jeho napadnutí Nemeckom a neskôr ZSSR v septembri 1939 zostalo asi 190 čs. letcov, z ktorých 93 vstúpilo do poľského letectva. Po rýchlej porážke poľskej armády sa mnohým z nich podarilo dostať cez Rumunsko a Sovietsky zväz do Francúzska.

Čs. dobrovoľníci v Krakove, čs. letecký znak a čs. tábor Malé Bronovice
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

V tej dobe však ani Francúzska vláda nedovolili vytvoriť na svojom území zahraničné čs. vojenské jednotky pre boj proti nacistickému Nemecku. Vo Francúzsku však mohli čs. občania vstúpiť iba do Cudzineckej légie s prísľubom, že v prípade vyhlásenia vojny Nemecku im bude umožnené prestúpiť do čs. vojenskej jednotky vo Francúzku tak, ako tomu bolo v I. svetovej vojne. Podmienky na vznik čs. vojenských jednotiek v zahraničí pre boj proti nacistickému Nemecku sa tak začali postupne vytvárať až po vypuknutí II. svetovej vojny 1. septembra 1939, keď Nemecko napadlo Poľsko.