Čs. letci v zahraničných vojenských jednotkách prispeli k porážke nacistického Nemecka
10161a 10161b 10161c 10161d 10161y

V britskej 68. nočnej stíhacej peruti lietali aj čs. letci
( 4. príloha k informácii č. 161 )

Keď v októbri 1940 začala Luftwaffe vykonávať nočné nálety ( tzv. Bliz ) na anglické mestá, muselo britské Kráľovské letectvo (RAF) nasadiť do nočných akcií aj "denné" stíhačky Huricane a Spitfire ( zo začiatku sa ich zúčastnili aj čs. 310 a 312. stíhacie perute ). Výsledky "denných" stíhačov nedosahovali požadované výsledky, preto rýchlo vznikali špecializované nočné stíhacie perute a denné stíhacie perute boli z nočných akcií uvoľnené. Perute nočných stíhačov RAF boli zo začiatku vyzbrojené dvojmotorovými lietadlami Bristol Blenheim Mk.IF, neskôr ich však nahradili dokonalejšími strojmi Bristol Beaufighter MK.IF. Jednou z takých perutí bola aj britská 68. nočná stíhacia peruť, ktorej B letku od 20. januára 1940 tvorili čs. stíhači.

Prvý palubný radar (AI) bol vo Veľkej Británii vyvinutý začiatkom roka 1940 a obratom nainštalovaný do dvojmotorového stíhacieho lietadla Bristol Blenheim Mk.IF. Rozmerný a ťažký AI musel obsluhovať palubný operátor, ktorý pomocou neho navádzal pilota na cieľ. Blenheim Mk.IF bol vyzbrojený piatimi guľometmi kalibru 7,7 mm. Štyri boli umiestnené pod trupom v streleckej vani a jeden guľomet bol v streleckej veži nad koreňom krídiel. Blenheim Mk.IF vznikol z ľahkého bombardéra a jeho rýchlosť aj vyzbroj na úlohu nočného stíhača v tej dobe už nepostačovala. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>



Videoklip o lietadle Bristol Blenheim je prevzatý z You Tube

V krátkej dobe bola vyrobená nová nočná stíhačka Bristol Beaufighter Mk.IF s vylepšeným palubným radarom AI Mk.IV, vyzbrojená už štyrmi 20 mm kanónmi a šiestimi guľometmi kalibru 7,7 mm. Prvé stroje boli dodané RAF až na konci júla 1940, no jeho výroba sa iba rozbiehala. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Britská 68. nočná stíhacia peruť RAF vznikla 7. januára 1941 a prezbrojená na stroje Bristol Beaufighter Mk.IF bola v máji. V júli prišli k letke prví čs. letci, piloti Josef Kloboučník a Miloslav Mansfeld a radaroví operátori Josef Klváček a Slavomil Janáček. Postupne prichádzali aj ďalší, medzi nimi aj budúci veliteľ B letky 68. perute Vlastimil Veselý. Letci sa do jednotky väčšinou aktívne hlásili po odlietaní turnusu v denných stíhacích perutiach a za operátorov aj členovia osádok 311. čs. bombardovacej perute, ale aj z radov pozemného personálu.

20. januára 1942 bola B letka prehlásená oficiálne za „československú“ ale neskôr boli čs. osádky v oboch letkách perute premiešané s britskými. Prvé vzdušné víťazstvo dosiahli čs. letci 12. októbra 1941, keď posádka František Mansfeld a Slavomil Janáček zostrelili 2 bombardéry He 111 a tretí poškodili. Čs. letci 68. nočnej stíhacej perute zostrelili 21 nepriateľských lietadiel, 3 pravdepodobne, 7 ich poškodili a zničili ešte 3 lietajúce strely V1. Viac o strelách V-1 je v externej informácii tu : otvoriť >>>

Po skončení Blitzu v máji 1940 však nálety na Britániu pokračovali, aj keď v menšej intenzite. K ich nárastu prišlo po troch rokoch, keď Nemci nasadili v júni 1944 do bombardovania Británie lietajúce strely s plochou dráhou letu Fieseler Fi 103, nazývané ako V-1 (Vergeltungswaffe, zbraň odplaty). V roku 1943 boli osádky perute nasadené aj ako letecké hliadky nad konvojmi lodí a do boja proti rýchlym torpédovým člnom.

obr.20161dc
Lietajúca strela Fieseler Fi 103 nazývané ako V-1

Letci sa po splnení turnusu v 68. peruti mohli vrátiť do svojej pôvodnej jednotky, nastúpiť k vojenskému dopravnému letectvu, alebo pôsobiť ako leteckí inštruktori. Do konca vojny sa v peruti vystriedalo 39 čs. letcov, z toho počtu 23 pilotov a 16 radarových operátorov. Z nich 4 čs. osádky sa stali obeťami leteckých nehôd. Podrobnejšia externá informácia o 68. peruti je tu : otvoriť >>>

( administrátor použil foto aj zo stránok Wikipedie )

<<<  späť na informáciu č. 161
Vložené 15.10.2020 - Aktualizované 27.10.2020