Rozpútaním vojny plánovalo Japonsko veľmi rýchle dobyť územia, ktoré mu mali poskytnúť chýbajúce strategické suroviny a súčasne aj zničiť hlavné bojové sily USA v Pacifiku, aby mu nedokázali zabrániť v pokračovaní výbojov. Prvoradou úlohou na začiatku agresie bolo zničiť predovšetkým lietadlové lode vojnového loďstva USA, kotviaceho na Havajských ostrovoch v Pearl Harbor. Úspech útoku mal byť dosiahnutý neočakávaným napadnutím Pearl Harboru :

Na Havajských ostrovoch mali USA okrem námornej základne Pacifického loďstva aj niekoľko letísk armády a námornej pechoty, ktoré predstavovali v roku 1941 mohutnú, aj keď už nie najmodernejšiu silu. Pacifické loďstvo malo celkom deväť bojových lodí, dvanásť ťažkých a deväť ľahkých krížnikov, šesťdesiatsedem torpédoborcov a 22 ponoriek. Na letiskách okolo Pearl Harboru sa nachádzalo okolo 400 lietadiel, z ktorých viac ako polovica patrila k armádnemu Havajskému letectvu. 7. decembra však časť lodí nekotvila v Pearl Harbor, lebo všetky (tri) nosiče lietadiel prepravovali lietadlá na predsunuté základne pod ochranou jednej bojovej lode, desiatich ťažkých a troch ľahkých krížnikov. Na základni kotvilo spolu asi 90 lodí, medzi nimi osem bojových kolosov, dva ťažké a šesť ľahkých krížnikov, 28 torpédoborcov a päť ponoriek. Ochranu a obranu ostrovov zabezpečovala Havajská armádna skupina.

Rozdelenie kolónií v j.v. Ázii a záp. Pacifiku (1939)
( po kliknutí sa mapa zväčší )

Úlohou napadnúť základňu Pearl Harbor bola poverená japonská Prvá lietadlová flotila, ktorá na dosiahnutie utajenia jej operácie vyplávala 26. novembra z Kurilských ostrovov. Skladala zo šiestich lietadlových nosičov, dvoch bojových lodí, troch krížnikov, deviatich torpédoborcov, troch ponoriek a sprevádzalo ju aj osem tankerov. Uvedené zoskupenie lodí pod velením admirála Čuiči Naguma preplávalo 5440 km bez toho, aby bolo objavené. Japonci po dobu plavby dôsledne dbali dodržiavaním rádiového ticha na utajenie operácie. Po trinástich dňoch plavby sa zväz nachádzal 7. novembra 1941 o 06,05 h asi 350 kilometrov severne od havajského ostrova Oahu. Na šiestich nosičoch lietadiel boli k štartu pripravené dve úderné vlny. Lietadlá prvej vlny sa dostali do vzduch za 15 minút pri strate dvoch strojov.

Prvú útočnú vlnu tvorilo 49 bombardérov a 40 torpédových bombardérov Kate, 51 strmhlavých bombardérov Val a 43 stíhačiek Zero. Druhá útočná vlna mala 54 bombardérov Kate, 78 bombardérov Val a 35 stíhačiek Zero bola pripravené na štart o 07,15 h. Útok lietadiel podporilo 5 malých ponoriek, vypustených z materskej ponorky. Za niekoľko hodín 186 japonských lietadie potopilo a poškodilo 15 veľkých vojnových lodí, približne 270 lietadiel a zabili alebo zranili vyše 3400 Američanov – vojakov, námorníkov a civilov. Japonci stratili iba 29 lietadiel, 5 malých ponoriek a 65 mužov. Tretiu japonskú útočnú vlnu, ktorá mal celkom zničiť prístav a zásoby paliva napokon Nagumo nevyslal - obával sa o svoje lietadlové nosiče, ktoré mohli byť napadnuté loďami z flotily USA, ktoré práve nekotvili v Pearl Harbor a Japonci vôbec netušili, kde sa práve nachádzajú.

Úspešný útok jeho hlavný cieľ nesplnil, lebo tri nosiče lietadiel Pacifickej flotily, ktoré v prístave pri útoku neboli, sa nič nestalo. Okrem potopenia troch bojových kolosov boli škody spôsobené aj ďalším lodiam Pacifického loďstva rýchlo opravené. Ďaleko vážnejšie dôsledky mali súbežne začaté japonské operácie na územiach v juhovýchodnej Ázii a západnom Pacifiku, ovládané USA, Veľkou Britániou a Holandskom. Japonsko v krátkej dobe získalo rozsiahle územia s obrovskými zásobami strategických a lacných surovín, potravín a pracovnej sily, čo mu umožnilo viesť námorné aj pozemné operácie aj po šiestich mesiacoch vojny. Útok Japoncov na Pearl Harbor vyvolal v USA vlnu veľkého rozhorčenia a široká verejnosť aj Kongres podporili vyhlásenie vojny „ríši vychádzajúceho slnka“ vládou USA. Do ozbrojených síl USA vstúpilo asi 15 miliónov dobrovoľníkov a vláda začala veľké zbrojné programy.

Vojna sa stala celosvetovou

Japonsko vyhlásilo 8. decembra vojnu USA až po útoku po útoku na Pearl Harbor, Súčasne Japonsko vyhlásilo oficiálne vojnu aj Veľkej Británii, Kanade a Austrálii. Vlády USA a Británie odpovedali vyhlásením vojny Japonsku. Spojenci už bojujúcich štátov vyhlásili postupne v nasledujúcich dňoch nepriateľom svojich partnerov vojnu, hoci sami do vojenských operácii vôbec nezasiahli. Japonská agresia mala za následok rozšírenie vojnového požiaru, horiaceho v Európe, Afrike a Atlantiku aj na juhovýchodnú Áziu a západný Pacifik. Po vyhláseniach, ktorými do vojny vstúpil veľký počet štátov na všetkých kontinentoch, sa izolovanosť vojenských operácií v Európe, Afrike, Ázii aj na Stredozemnom mori a Atlantiku skončila. Vojna rozpútaná Nemeckom, Talianskom a Japonskom sa stala celosvetovou.