|
V poradí ako posledné čs. zahraničné vojsko vzniklo na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Dôvodom bola skutočnosť, že diktátor Stalin považoval nacistické Nemecko za „spojenca“ až doby napadnutia ZSSR. V tej dobe na území ZSSR bolo internovaných ešte posledných 90 bývalých príslušníkov tzv. „poľského“ legionu a dnes už nezistiteľný počet čs. občanov, väznených v gulagoch za nelegálne prekročenie štátnej hranice. Ich situácia sa však zmenila po napadnutí ZSSR hitlerovským Nemeckom dňa 22. júna 1940: Videoklip je prevzatý z You Tube Po podpísaní československo-sovietskej dohody zo dňa 18. júla 1941 a Vojenského dohovoru vrchných veliteľstiev ZSSR a ČSR z 27. septembra 1941 sa dňom 5. februára 1942 začalo v Buzuluku formovať jadro prvej čs. vojenskej jednotky. Do jednotky bolo umožnené vstupovať nie len občanom Česko-slovenska nachádzajúcim sa v tej dobe už na území ZSSR, ale aj ich krajanom so sovietskym občianstvom. Na vyslobodení väčšiny do tej doby aj v gulagoch väznených čs. občanov mal významný osobný podiel náčelník čs. vojenskej misie v ZSSR plk. Píka. Čs. dobrovoľníci pri odchode na front - po "kliknutí" sa obr. zväčšia. Od 15. júla 1942 začala prvá čs. jednotka v Buzuluku používať názov „1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR“. V polovici novembra bola čs. jednotkám dodaná vojenskými orgánmi výstroj britského pôvodu, ktorá tam zostala po sformovanej poľskej armáde a sovietska výzbroj. Začiatkom decembra 1942 sa konala previerka bojaschopnosti, ktorá potvrdila, že čs. prápor je schopný k nasadeniu na fronte. 27. januára 1943 dostal prápor bojovú zástavu a 30. januára sa začal pod velením pplk. Svobodu presun práporu na front. V Buzuluku bol sformovaný aj tzv. záložný pluk pod velením plk. Kratochvíla, ktorý spolu s náhradnou rotou mal k 8. aprílu 1943 stav 1694 osôb. Súvisiaca informácia : Fotografie z Buzuluku a presunu 1. čs. polného práporu k Sokolovu 1. čs. samostatný poľný prápor mal pri odchode na front stav 974 príslušníkov, z toho 123 slovenskej národnosti ( t.j. 12,8% ). Skladal sa z troch peších rôt, z mínometnej, guľometnej a protitankovej roty, z veliteľských a zabezpečovacích jednotiek. Do bojovej činnosti bol prápor nasadený na Voronežskom fronte pri Sokolove ( j.z. od Charkova ) od 8. do 13. marca 1943. Prápor splnil svoju bojovú úlohu aj za cenu veľkých bojových strát - 102 padlých, 106 ranených, asi 30 nezvestných a zajatých vojakov. Nepriateľ nedokázal prelomiť obranu čs. práporu, pričom stratil 19 tankov, 6 obrnených transportérov a takmer 400 vojakov. Čs. dobrovoľníci pri odchode z Buzuluku na front po oslobodení Kyjeva ( po "kliknutí" sa foto zväčšia ) Sovietske politické vedenie a vojenské velenie vyznamenalo za boj pri Sokolove 87 príslušníkov čs. poľného práporu a npor. Jarošovi, ako prvému zahraničnému vojakovi, udelilo titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Vojaci prvej čs. vojenskej jednotky v ZSSR boli po úspešnom nasadení presunutí do Novochoperska aj s čs. náhradným plukom z Buzuluku, kde vytvorili jadro 1. čs. samostatnej brigády. Mala už dva pešie prápory a jeden tankový prápor, dva delostrelecké oddiely, rotu protilietadlových guľometov a batériu protilietadlových kanónov, ako aj veliteľské a zabezpečovacie jednotky. Veliteľom brigády sa stal plk. Svoboda. Celé leto prebiehal intenzívny výcvik všetkých jednotiek a tak už začiatkom septembra bola vykonaná previerka bojovej pripravenosti celej brigády. Dňom 30. septembra sa začal presun brigády na front. Predchádzajúca informácia : Český a slovenský legion sformovaný v Poľsku V priebehu rokov 1942 až 1944 vznikol na území ZSSR postupne 1. čs. samostatný poľný prápor, 1. čs. samostatná brigáda a nakoniec aj 1. čs. armádny zbor. Zahranične čs. vojsko v ZSSR bolo postupne sformované z krajanov a zajatcov z radov príslušníkov Slovenskej armády, vyslanej bojovať proti ZSSR po boku Nemecka. Dobrovoľníci čs. vojska v ZSSR sa aktívne zúčastnili oslobodzovacích bojov po boku Červenej armády na území Ukrajiny a neskôr aj na území svojej vlasti. Okrem toho veľa Slovákov vyslaných bojovať na územie ZSSR vstúpilo do sovietskych partizánskych oddielov a mnohí ďalší slovenskí vojaci s partizánmi spolupracovali. <<< späť na hlavnú stránku |