Trenčianske múzeum sprístupnilo výstavu venovanú obetiam holokaustu, aby vyrozprávalo príbeh židov z Trenčína. Nakoľko sa podľa riaditeľky Kataríny Babičovej múzeum nezaoberá dejinami tohto obdobia, nie sú jeho zbierky bohaté a tak výstava nemôže byť vyčerpávajúca. Má však byť príbehom.

Účastníci výstavy v Trenčíne

Po slávnostnom otvorení konferencie tajomníkom Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ing. Tomášom Švecom rokovanie konferencie pozdravil podpredseda Vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Vo svojom príhovore okrem iného konštatoval, že „je našou povinnosťou pripomínať si udalosti tienistého obdobia našej histórie, snažiť sa ich pochopiť, aby sa stali mementom pre súčasné a budúce generácie“.

Aby sa ľudia pýtali

„Chceme vyrozprávať príbeh ľudí, ktorí žili v tomto meste, mali svoj život, svoje sny radosti a smútky a o toto všetko obludným spôsobom prišli,“ vysvetlila. Cieľom podľa nej nie je hovoriť o presných číslach ale donútiť ľudí, aby si kládli otázky. „Chceme, aby sa návštevníci pýtali, ako k tomu mohlo dôjsť a či sa to ešte môže zopakovať,“ doplnila. Súčasťou výstavy sú okrem exponátov z vlastných zbierok aj predmety z Dokumentačného strediska holokaustu. I keď sa výstava viaže najmä na obete z Trenčína a jeho okolia, o umocnenie pocitov sa postarali dobre známe fotografie z koncentračných táborov v takmer životnej veľkosti. Keďže táto téma potrebuje zapôsobiť na pocity, o riešenie výstavných priestorov sa tentokrát podľa Babičovej postaral architekt. Popri dobových dokumentoch, predmetoch a fotografiách, sú súčasťou výstavy aj časti oblečenia zaveseného na ostnatých drôtoch a celú atmosféru dokresľuje židovská hudba.

Podľa riaditeľa Slovenského národného múzea a Múzea židovskej kultúry je táto výstava dokumentom toho, čo sa stalo a môže sa zopakovať.

Treba burcovať svedomie

Podľa riaditeľa Slovenského národného múzea a Múzea židovskej kultúry Pavla Mešťana je táto výstava dokumentom toho, čo sa stalo a môže sa zopakovať. „Vagón sme dovtedy poznali ako súčasť súpravy, ktorou sa ľudia presúvajú od niekam niekam. Tu ľudia cestovali od niekam nikam.“ Toto obdobie si podľa neho treba pripomínať, aby sa nezabudlo, keď tu už hŕstka svedkov nebude. „Svedomie rado zaspáva,“ dodal.