Na trenčianskej celoslovenskej konferencii o hrôzach holokaustu v čase druhej svetovej vojny bol ako čestný hosť aj Paul A. Strassmann z USA. Narodil sa v Trenčíne v rodine židovského podnikateľa (v meste vlastnil veľkoobchod a na jeho okraji tehelňu). Počas vojny zahynulo v koncentračných táboroch 19 príslušníkov široko rozvetvenej rodiny. Zachránil sa len Paul a jeho o pár rokov staršia sestra, pracovne nasadená v zbrojovke. Paul sa dostal začiatkom septembra 1944 v okolí Trenčína ako 15-ročný k partizánom. Stal sa príslušníkom skupiny Stalin – Jegorov.

Po viac ako polročnej odbojovej činnosti spoločne s partizánskou skupinou sa po mnohodňovom náročnom prechode horským terénnom až v marci 1945 spojili s postupujúcimi jednotkami Sovietskej armády. Paul sa postupne dostal do regrutačného strediska čs. armády v Poprade. Po krátkom zotavení vo Vysokých Tatrách bol začlenený do armády. Hneď v máji 1945, keďže dobre ovládal nemčinu, bol vyslaný spoločne s ďalšími vojakmi na zabezpečenie územia bývalých Sudiet. Jeho vojenská anabáza sa skončila v Bratislave v hodnosti desiatnika. Po vojne začal študovať angličtinu na pražskej Karlovej univerzite. Náhoda i skutočnosť, že bol bývalým partizánom, mu pomohli a výrazne zmenili jeho život. ( Foto sa po kliknutí zväčší.)

„Začiatkom roka 1948 som sa v Trenčíne stretol s vtedajším šéfom okresného výboru komunistickej strany. Povedal mi: Pavol, prichádzajú nové časy, ale pre takých, ako si ty, z buržoáznej rodiny, nebudú až také dobré. Si partizán a preto ti dobre radím: Radšej choď preč! Pochopil som, že nežartuje, a tak som sa 8. februára 1948 ešte stihol dostať do Veľkej Británie a odtiaľ po pár mesiacoch do USA,“ spomína na svoju anabázu Paul Strassmann.

Vybral si počítače

V USA sa mu podarilo dostať sa na najprestížnejšiu školu technického smeru v celých Spojených štátoch, na MIT (Massachusetts Institute of Technology). Venoval sa štúdiu výpočtovej techniky. Ako jeden z prvých vypracoval dizertačnú prácu na tému: Využitie počítačov. V roku 1955, keď sa v USA začínala postupne presadzovať výpočtová technika do mnohých oblastí života, bol doslova hlad po takýchto odborníkoch. Paul sa postupne vypracoval vo firmách General Foods, Kraft Corporation a Xerox na vedúceho pracovníka, zodpovedného za informačné technológie.

V roku 1985 odišiel do dôchodku, ale naďalej pracoval ako konzultant pre také firmy ako General Electric, Citicorps, IBM, General Motors, Texas instrument. V čase, keď sa končila studená vojna a sovietske impérium sa postupne rozpadalo, bolo jasné, že je zbytočné vynakladať na armádu také veľké prostriedky. Americký kongres tlačil na ich redukciu. Paul A. Strassmann začal pracovať pre mnohé vládne orgány vo Washingtone ako poradca : viac >>>

Generálsky post i medaila

V Pentagóne sa stal členom skupiny siedmich ľudí (tzv. sivých hláv alebo rady starších), ktorá vypracovala návrh, podľa ktorého sa podarilo v rokoch 1989 až 1995 ušetriť z rozpočtu ozbrojených síl vyše 70 miliárd dolárov. „Dávali sme odporúčania, skonsolidovali sme financie. Bol so riaditeľom zodpovedným za informačné technológie, konsolidáciu financií, personálny manažment a logistiku. Len ročný rozpočet spomínaných zložiek bol vyše 10 miliárd dolárov. Vojenský ekvivalent mojej funkcie, ktorú som vtedy v Pentagóne zastával, bola hodnosť generálporučíka,“ konštatuje Paul Strassmann.

Ako hosťujúci profesor prednášal na mnohých amerických univerzitách, okrem iného aj vo vojenskej akadémii West Point. Po roku 2002 prešiel na podobnú pozíciu v NASA (Národnom úrade pre astronautiku), ktorý vtedy prechádzal rozpočtovou krízou. Podarilo sa mu spoločne s kolegami ušetriť 2,2 miliardy dolárov a za túto prácu získal najvyššie ocenenie, ktoré môže civil dostať. V súčasnosti okrem iného pôsobí ako konzultant pre americké vojenské námorníctvo.