![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
( 1939 - 1945 ) Vojenské historické múzeum Piešťany otvorilo výstavnú sezónu 2012 zapojením sa do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií dňa 19. mája 2012. Súčasťou expozície VHM sa do ukončenia sezóny 30. septembra 2012 stala aj výstava s názvom Karol Pajer - hrdina boja proti fašizmu, rozšírená o panely prezentujúce históriu vzniku a bojov 1. čs. pešej divízie vo Francúzsku v rokoch 1939-1940. Výstava má verejnosti pripomenúť účasť slovenských občanov v protifašistickom zahraničnom odboji v rokoch druhej svetovej vojny. Výstavu pred odštartovaním tohtoročnej múzejnej sezóny vo VHM Piešťany otvoril štátny tajomník MO SR Miloš Koterec výstavu : viac >>> ![]() Otvorenie výstavy vo Vojenskom historickom múzeu Piešťany Mladý slovenský učiteľ Karol Pajer, rodák z Tisovca, zapojil sa po vzniku Slovenského štátu do domáceho odboja proti totalitnému režimu. Po odhalení jeho činnosti emigroval so svojimi priateľmi do Francúzska, kde sa stal v roku 1939 dobrovoľníkom formujúcej sa čs. vojenskej zahraničnej jednotky – postupne rozšírenej na 1. čs. pešiu divíziu. Po porážke Francúzska zostal na území nacistami neokupovanej časti republiky, kde sa zapojil do záchrany opustených detí, ktoré v priebehu vojnových udalostí stratili svojich rodičov. Ako učiteľ a vychovávateľ v Kresťanskom domove sa Karol Pajer podieľal na záchrane viac ako päťsto osirelých, pôvodom z mnohých štátov Európy : viac >>> ![]() ![]() ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) Po obsadení aj „ samostatného “ územia krajiny ( Francúzsky štát ) nacistickým Nemeckom presunuli organizátori charity deti do takmer tisíc kilometrov vzdialených usadlostí v horách stredného Francúzska. Karol Pajer sa v tej dobe zapojil aj do francúzskeho domáceho odboja FTPT. V ťažkých bojoch s okupačnými vojskami a fašistickými milíciami kryla jednotka Karola Pajera evakuáciu obyvateľstva a ústup ďalších jednotiek FTPT do hôr. Jednotka svoju úlohu splnila, no Karol Pajer umiera hrdinskou smrťou 10. júna 1944 v boji o priesmyk Mont-Mouchet, kde po oslobodení Francúzska postavili príslušníkom odboja pamätník a múzeum : viac >>> ![]() Pracovisko výstavy pri výdaji publikácií a lístkov poľnej pošty Fotografie, mapy a dokumenty pre zostavenie panelov a publikácie o 1. čs. pešej divízie vo Francúzsku venoval Vojenský historický ústav Bratislava, text napísal Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc. Výrobu panelov zabezpečil Klub priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline s podporou firmy Nedorost. Publikáciu o 1. čs. pešej divízii zostavil Klub vojenskej histórie z Trenčína. Posádkový klub Trenčín zabezpečil dotlač publikácie o K. Pajerovi a lístkov poľnej pošty, ako aj vydanie publikácie histórii vzniku a boja 1. čs. pešej divízii vo Francúzsku. Čs. vojenský odboj vo Francúzsku : Rozbitie Česko-slovenska v marci 1939 bolo súčasne začiatkom boja časti občanov a príslušníkov bývalej čs. armády nie len za obnovu zaniknutého čs. štátu, ale aj boja proti nacistickému Nemecku. Prvé čs. vojenské jednotky sa formovali už v priebehu roku 1939 v Poľsku. Časť z nich, cca 1200 osôb, bola odoslaná lodnými transportmi do Francúzska, kde čs. veľvyslanec Štefan Osuský sformoval centrum čs. zahraničného politického odboja, ktoré neskôr umožnilo aj vznik čs. zahraničného vojska vo Francúzsku. ![]() ![]() Fotografie čs. vojakov vo Francúzsku v roku 1940 Vo Francúzsku mohli čs. občania vstúpiť ako vojaci zo začiatku iba do francúzskej Cudzineckej légie. Čs. vojenské jednotky vo Francúzsku mohli byť vybudované až na základe dohody o obnovení československej armády. Na podklade predmetnej dohody bola postupne sformovaná 1. čs. pešia divízia. Po vstupe Francúzska do vojny proti Nemecku sa ako prví, už v decembri 1939, zapojil do bojov československí letci. Do obranných bojov boli však zasadené iba dva čs. pešie pluky. Po prehratej vojne s Nemeckom a zrútení sa Francúzska, podarilo sa pre čs. odboj evakuovať do Veľkej Británie približne iba 5 000 čs. občanov... Publikácia Čs. vojenský odboj vo Francúzsku je nepredajná - publikáciu je však možné si stiahnuť vo formáte PDF aj tu : otvoriť >>> Súvisiaca informácia : <<< späť |