K nasadeniu do plánovanej Kerenského ofenzívy začala Čs. streleckej brigáda si sústreďovať svoje jednotky do jedného celku v júni 1917 južne od mestečka Zborov. Jej hlavnú bojovú silu predstavovali síce už tri strelecké pluky, tie však do ich prvého spoločného boja mohli nasadiť iba 7 silne poddimenzovaných streleckých práporov. 1. čs. strelecký pluk „Mistra Jana Husi“ bol vytvorený najmä z príslušníkov Českej družiny, mal 3 strelecké prápory a 1600 mužov. No 2. čs. strelecký pluk „Jiřího z Poděbrad“ mohol nasadiť do boja iba 2 prápory s 800 mužmi, lebo jeho III. prápor, zložený z ruských Čechov, ovplyvnený silnou boľševickou propagandou odmietol útočiť. 3. strelecký pluk „Jana Žižky z Trocnova“ mal tiež iba 2 prápory, ktoré mali spolu 870 mužov. Celá brigáda aj so svojimi odbornými brigádnymi jednotkami mohla nasadiť do boja v júni 1917 len 3530 mužov.

Kenrenskij pri príhovore k frontovým vojakom - máj 1917

Okrem toho Čs. strelecká brigáda mala iba málo mínometov a ťažkých guľometov, chýbalo jej aj organické delostrelectvo a ľahké guľomety. Mnoho mužov malo ešte zimnú výstroj a nemali strelecký (pechotný) výcvik. Jej veliteľ, ruský plukovník V. P. Trojanov, do tej doby nevelil celej svojej brigáde ako celku. Čs. strelecká brigáda, známa svojou disciplínou, mala byť pôvodne nasadená v pripravovanej ofenzíve na hlavnom smere útoku. Na žiadosť veliteľa brigády plk. Trojanova, odôvodnenej nedostatkami vo výcviku, výzbroji aj vybavení, bola brigáda pridelená k 11. armáde, majúcej za úlohu podniknúť vedľajší útok na južnom úseku ofenzívy. Tam mala byť nasadená medzi dvomi ruskými streleckými divíziami a mala začať útok a až po ich preniknutí do rakúsko-uhorskej obrany. Prvé straty brigáda utrpela už pri prieskumných akciách a pri paľbách delostrelectva protivníka.

Veliteľ čssb plk. V. P. Trojanovskij v zákopoch pri Zborove
( stojí v strede fotografie )

Pre ofenzívu sústredené ruské sily mali útočiť na skupinu armád, zloženú s rakúsko-uhorskej 2. a 3. armády aj nemeckej Južnej armády. Rakúsko-uhorské armády boli o pripravovanej ruskej ofenzíve dobre informované. Ich vopred vybudované obranné postavenia mali tri línie obrany, tvorené sústavou zákopov aj palebných postavení. Ich zákopy mali vybudované kryty s použitím betónu a výstuh. Súčasťou 2. armády bol aj IX. zbor s 19. a 32. divíziou, ktorých zákopy sa nachádzali pred úsekom bojovej činnosti Čs. streleckej brigády. Rakúsko-uhorské velenie prieskumom a výsluchom zajatcov zistilo jej prítomnosť. Jeho letectvo vykonávajúce prieskum a mohlo riadiť aj paľby delostrelectva, ktorému pridelilo vysoké palebné priemery munície. V zostave oboch c.k. divízií boli aj pluky doplňované mužstvom z Čiech a Uhorska. Severne pred úsekom brigády bola časť c.k. pluku 86 z Uhorska, južne od neho plzenský c.k. peší pluk 35 a jindřichohradecký c.k. peší pluk 75, ktorých mužstvo tvorili Česi aj Nemci.

Príslušníci Čs. streleckej brigády v zákopoch pri Zborove
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Čs. strelecká brigáda v noci z 21. na 22. júna 1917 zaujala 6 kilometrov široký úsek bojovej činnosti. Jej jednotky začali okamžite dávať do poriadku zákopy prevzaté od ruských už silne zdemoralizovaných jednotiek a vyslali prieskum pred svoje zákopy. Pluky čs. brigády neboli do pridelených im zákopov zaradené v číselnom poriadku, ich prápory a roty boli premiešané. Časť jednotiek čs. brigády bola daná do zálohy za prvou líniou spolu s jednotkami ruskej 82. streleckej divízie a jej úderným práporom. Priamo za brigádou bolo umiestnené iba relatívne slabé ruské delostrelectvo. Severným susedom čs. brigády bola 4. fínska strelecká divízia, južným 6. fínska strelecká divízia (obe divízie mali mužstvo ruskej národnosti). Prieskum čs. jednotiek zistil, že proti ich brigáde sa nachádzajú c.k. jednotky s prevahou českého mužstva.. V rakúsko-uhorskej Haliči sa tak v júni 1917 pri Zborove pripravovali na boj proti sebe Česi a Slováci v rovnošatách ruskej aj rakúsko-uhorskej armády.

Súvisiace externé informácie :