Víťazstvo v bitke pri Zborove umožnilo sformovať čs. zahraničné vojsko
obr.0815_2a obr.0815_2b obr.0815_2c obr.0815_2d obr.0815_2e

Víťazstvo čs. dobrovoľníkov v malej bitke Veľkej vojny
( modrý text je aj prepínač na podrobnejšie informácie )

Už krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny sa začiatkom jesene 1914 sformovala z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku jednotka domobrany s názvom Česká družina. Jej príslušníci boli rozdelení do malých jednotiek, ktoré boli pridelené ako výzvedné oddiely k ruským divíziám a plukom 3. armády. V priebehu nasledujúcich troch rokov plnili u nich veľmi náročné a riskantné prieskumné úlohy v tyle nepriateľa. Postupne sa ich počet zväčšoval aj o dobrovoľníkov z radov českých a slovenských vojnových zajatcov a prebehlíkov. V januári 1916 bol z Českej družiny vytvorený Československý strelecký pluk, v máji 2016 Československá strelecká brigáda o dvoch plukoch, v apríli 1917 jej pribudol aj pluk tretí. Brigáda však netvorila kompaktný celok, jej jednotky pôsobili aj naďalej oddelene ako prieskumné oddiely vo zväzkoch ruskej armády na celom východnom ( ruskom ) fronte. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>


Slávnostná prísaha "Českej družiny" v centre Kyjeva

Po februárovej revolúcii v roku 1917 odstúpil cár a moc v Rusku prevzala tzv. Dočasná vláda na čele s Kerenským. Nová ruská vláda ešte pokračovala vo vojne proti vojskám Ústredných mocností po boku štátov Dohody, ale jej formy „demokratizácie“ pomerov v štáte aj v armáde vyvolali chaos v Rusku, výrazne znížili bojaschopnosť ruskej armády a ohrozili rozširovanie čs. jednotiek. Keď Ústredné mocnosti, ktoré vtedy ovládali rozsiahle územia Ruska, odmietli návrhy ruskej vlády na uzatvorenie mieru bez ich anexie. Dočasná vláda sa preto rozhodla vytlačiť ich sily novou ofenzívou a mierovú dohodu uzatvoriť až potom. Musela však najskôr zastaviť rozklad armády a presvedčiť svojich vojakov, aby ešte zostali na fronte a vybojovali plánovaného ciele ich Dočasnej vlády. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

obr.0815-2h obr.11188
Príslušníci Čs. streleckej brigády v zákopoch pri Zborove
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Dočasná vláda vymenovala za vrchného veliteľa armády do tej doby úspešného generála A. A. Brusilova a poverila ho pripraviť novú ofenzívu, ktorú pomenovali po A. F. Kerenskom, vtedy ministrovi vojny a následne ministerskom predsedovi Dočasnej vlády. Brusilov sa rozhodol pre ofenzívu vybrať predovšetkým také zväzky a jednotky, ktoré ešte neboli úplne demoralizované agitáciou extrémistov s cieľom stmeliť aj ostatné sily vyčlenené na dosiahnutie stanoveného cieľa. Pre ofenzívu boli vyčlenené celkom 3 ruské armády, ktoré mali spolu 30 peších divízií, 5 jazdeckých divízií a viac ako 1000 diel. Zaradená k nim bola aj čs. strelecká brigáda, zložená výhradne z dobrovoľníkov a známa svojou disciplínou. Na rozdiel od ruských útvarov sa však vojaci čs. streleckej brigády chystali na prvý spoločný boj všetkých jej jednotiek s obrovským nadšením. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Svoj prvý boj podstúpila čs. strelecká brigáda už ako celok 2. júla 1917 pri ukrajinskom meste Zborov. Bola tam zasadená medzi dve divízie výrazne zdemoralizovanej ruskej armády ako jeden z mála bojaschopných zväzkov a útvarov na celom ruskom fronte. Podstúpila tam jednu z mnohých malých bitiek ofenzívy, ale práve v nej sa prejavil neuveriteľne vysoký bojový duch aj veľká odvaha českých a slovenských vojakov, bojujúcich po boku ruskej armády. Iba 3500 čs. dobrovoľníkov zvíťazilo v boji proti presile 4500 mužov rakúsko-uhorských vojsk. Ruská armáda bohužiaľ však už nedokázala využiť ich úspech a ustupovala v chaose z bojiska. Na rozdiel od zdemoralizovaných ruských vojsk viedla čs. brigáda ešte stále aj ústupové boje. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>



Videoklip je umiestnený na : YouTube

Víťazstvo čs. jednotky pri Zborove nepredstavovalo v prvej svetovej vojne žiadny zásadný zlom, bola to iba jedna z malých lokálnych epizód. Víťazstvo vojakov čs. streleckej brigády v ich prvej bitke však zapôsobilo na vládu Ruska a armádne velenie tak, že jej znova umožnili rozširovať počty získavaním dobrovoľníkov z radov krajanov v zajateckých táboroch. Čs. strelecká brigáda sa postupne rozrástla na čs. divíziu a po vytvorení ďalšej divízie mohol na konci roka 1917 byť v Rusku sformovaný Čs. armádny zbor. Na rozdiel od ruskej armády, takmer skoro rozloženej najmä boľševickou agitáciou, si čs. dobrovoľníci udržali disciplínu a vysokú bojovú silu, na ktorú sa mohla Dočasná vláda stále spoľahnúť. Situácia v Rusku sa však zásadne zmenila po druhej, novembrovej revolúcii, v ktorej získali moc v časti štátu boľševici. V situácii, keď vznikajúce boľševické "červené gardy" uprednostňovali boj proti opozičným silám pred bojom na fronte, čs. armádny zbor stratil ciele, pre ktoré v Rusku vlastne vznikol. Podrobnejšie externé informácie sú tu : otvoriť >>>

Vďaka médiám výsledok bitky pri Zborov zapôsobil však aj na vlády a politikov Francúzska a Talianska tak, že umožnili formovať čs. zahraničné vojsko aj na ich územiach. Presvedčila ich o tom, že sformovanie čs. vojenských síl na ich území má zmysel a že čs. dobrovoľníci môžu prispieť k ich víťazstvu nad silami Centrálnych štátov. Vo Francúzsku a potom aj v Taliansku boli postupne sformované čs. jednotky, ktoré dnes poznáme už pod názvom Československé légie. Aktívna bojová účasť čs. légií po boku armád dohodových štátov mala tak významnú politickú a diplomatickú odozvu v štátoch Dohody, že prispela k uznaniu nárokov českého a slovenského národa na samostatnosť. Bez víťazstva čs. streleckej brigády pri Zborove by asi nevznikli v zahraničí čs. légie a bez uznania čs. légií za súčasť dohodových armád by asi nebola uznaná 28. októbra 1918 vzniklá samostatná Československá republika ako spoločný štát Čechov a Slovákov. Podrobnejšie externé informácie sú tu : otvoriť >>>

( administrátor vložil aj odkazy na externé informácie )


<<<  späť na hlavnú stránku
Vložené 10.9.2012 - Aktualizované 2.7.2017