Od marca 1939 postupne vnikali v zahraničí vojensko-politické centrá, ktoré začali organizovať aj československé dobrovoľnícke jednotky pre zahraničný protinacistický odboj a pre boj proti Nemecku. Väčšina z nich smerovala do Francúzska, kde z iniciatívy čs. veľvyslanca vzniklo prvé funkčné centrum čs. protinacistického odboja v zahraničí. Zo začiatku prechádzali do Francúzska cez Poľsko a po jeho porážke cez Slovensko, Maďarsko a Balkán až na Stredný východ. Sústreďovali sa vo Francúzskom kontrolovanej Sýrii a Libanone, odkiaľ boli prepravovaní na lodiach do juhofrancúzskych prístavov.

Výcvikový tábor čs. jednotiek bol v juhofrancúzskom meste Agde

V marci 1939 Š. Osuský už ako veľvyslanec pomníchovského Česko-slovenska začal 15. marca 1939 rokovať s francúzskym ministerstvom zahraničných vecí o neuznaní rozbitia a okupácie svojej vlasti nacistickým Nemeckom. Dňa 16. marca 1939 odmietol odovzdať čs. legáciu v Paríži nemeckým úradom. Keď francúzska vláda 17. novembra 1939 akceptovala Čs. národný výbor v Paríži v čele so Š. Osuským, začal organizovať čs. zahraničný odboj vo Francúzsku. Sprostredkúval a viedol všetky rokovania o obnovení dohody medzi centrami čs. zahraničného odboja v zahraničí a francúzskou stranou, pričom väčšinu z nich aj sám inicioval. V Paríži vznikla 2. augusta aj Čs. vojenská kancelária v čele s div.gen. S. Ingrom. Čs. dobrovoľníci prichádzajúci do Francúzska však mohli v tej dobe vstúpiť iba do francúzskej Cudzineckej légie s prísľubom, že po vypuknutí vojny s Nemeckom budú uvoľnení pre službu v čs. zahraničnej armáde.

Príslušníci delostreleckého pluku 1. čs. pešej divízie pri výcviku

Po prepadnutí Poľska Nemeckom vstúpilo Francúzsko do vojnového stavu s Nemeckom 3. septembra 1939. Francúzska armáda prepustila čs. dobrovoľníkov z Cudzineckej légie a dala čs. armáde k dispozícii starý vojenský tábor v Agde na juhu Francúzska. Prvá čs. jednotka – 1. čs. náhradný prápor, tam vznikla už 28. septembra 1939 a na druhý deň aj 1. čs. peší prápor. Dňa podpísali 2. októbra 1939 čs. vyslanec vo Francúzsku Š. Osuský a francúzsky ministerský predseda E. Daladier "Dohodu o obnovení čs. armády vo Francúzsku" z čias formovania a bojov čs. légií v dobe 1. svetovej vojny. So súhlasom francúzskej vlády vydal Československý národný výbor 17. novembra 1939 mobilizačný rozkaz pre všetkých čs. občanov na francúzskom území. Do jednotiek v Agde vstupovali a boli povolávaní zmobilizovaní čs. občania žijúci na území Francúzska a jeho kolónií. Z čs. jednotiek vytváraných v Agde do konca roka 1939 bola 15. januára 1940 vytvorená 1. čs. pešia divízia. Jej veliteľom sa stal gen. R. Viest. Dňa 16. júna 1940 velenie divízii prevzal gen. B. Miroslav-Neuman. Príslušníkmi divízie sa stali utečenci z Protektorátu aj zo Slovenska, interbrigadisti internovaní do tej doby vo Francúzsku, čs. občania žijúci v zahraničí, ako aj zmobilizovaní krajania. Dňa 27. mája 1940 dosiahla divízia počet 11 405 osôb, z nich 5107 boli Slováci, alebo osoby inej národnosti pochádzajúce z územia Slovenska. Z uvedeného počtu bolo celkom 3236 čs. dobrovoľníkov a 8169 mobilizovaných príslušníkov divízie. Vo veliteľskom zbore bolo zo Slovenska iba 62 dôstojníkov a 11 rotmajstrov – ostatných 90% príslušníkov veliteľského zboru tvorili Česi.

Medzi čs. dobrovoľníkmi sa pripravovali na boj aj letci

Jadro divízie sa skladalo z 1. a 2. pešieho pluku s plnými stavmi, 3. peší pluk bol zostavený iba tabuľkovo. V stave divízie bol ešte delostrelecký pluk ( bohužiaľ prakticky bez výzbroje a materiálu, takže nemohol byť ani poriadne vycvičený ) aj zmiešaný prezvedný oddiel, protitanková batéria, ženijný prápor a spojovací prápor. Príprava divízie na nasadenie do bojov narážala na nedostatok výstroja a výzbroje, mnohým zmobilizovaným vojakom chýbala motivácia pre boj, v jednotkách existovali značné politické rozpory a časť dôstojníkov nemala u mužstva prirodzenú autoritu. Ešte aj postoj časti francúzskych orgánov k čs. vojsku bol akýsi čudný a často aj nekorektný. Na to, že sa vo Francúzsku formuje 1. čs. pešia divízia, si francúzske úrady a velenie armády spomenuli až po napadnutí ich krajiny nacistickým Nemeckom. V tej dobe však situácia na bojiskách už nebola pre sebavedomé francúzske velenie a jej na mobilnú vojnu nepripravenú armádu vôbec priaznivá. Podrobnejšie informácie vo formáte PDF sú tu : otvoriť >>>

Predchádzajúce informácie na www.klubvtn.info :