Vojnové udalosti v rokoch Občianskej vojny v Rusku a zapojenie Československého armádneho zboru v Rusku (ruských légií) podrobne popisujú archívne pramene uložené ako vo Vojenskom historickom archíve v Prahe, Slovenskom národnom archíve v Bratislave, Archíve literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine a v ďalších archívoch. Zásluhou ruských historikov sa čoraz viac sprístupňujú a analyzujú aj materiály v ruských archívoch. To umožňuje nové analýzy, čiastkové i monografické štúdie zamerané na uvedenú problematiku. A tak k starším prvorepublikovým materiálom, ako sú práce „legionárskych historikov“ ako boli napríklad štúdie Františka Šteidlera, Josefa Kudelu, Jaroslava Papouška alebo pamäti a spomienky účastníkov týchto udalostí (napr. Maurice Janin, Radola Gajda a celá plejáda ďalších) či kroniky jednotlivých plukov, pribúdajú práce nové, ktoré sa opierajú jednak o vydané diela, ale predovšetkým o materiál v ruských archívoch, čo je veľkým prínosom najmä pre nás, ktorí nemáme možnosť ich priamo študovať alebo príležitosť na dlhšie študijné pobyty v Ruskej federácii.

S blížiacim sa stým výročím vypuknutia neblahej prvej svetovej vojny sa bádatelia a publicisti začínajú čoraz viac zaoberať rôznymi aspektmi tejto obrovskej katastrofy, ktorej dôsledky v mnohom pociťujeme ešte aj dnes. A napriek tomu, že už uplynulo odvtedy sto rokov, čo je približne vek troch generácií, nemožno povedať, že o tejto vojne a rôznych jej kapitolách a epizódach, jej hlavných politických či vojenských predstaviteľoch už vieme všetko. Má to svoje objektívne príčiny – dlhodobá neprístupnosť archívnych dokumentov najmä v zahraničí – predovšetkým v Rusku a Nemecku – rozsiahlosť zachovaného materiálu po ich sprístupnení a aj zložitosť problematiky, ale má to aj svoje politické a ideologické príčiny.

K takým jednostranne poopisovaným a interpretovaným okruhom otázok, pokiaľ ide o ruské a slovenské dejiny patrí aj problém Občianskej vojny v Rusku a tamojšie pôsobenie československých légií. Sovietski, českí a slovenskí historici pod vplyvom triednej a straníckej marxistickej ideológie a monopolu komunistickej strany nevykladali dejiny občianskej vojny len jednostranne a neobjektívne; oni často udalosti aj falšovali, alebo dokonca otvorene klamali. Takto pristupovali napríklad aj k príčine zrážky légií s boľševikmi, čo jednoznačne interpretovali ako snahu českej buržoázie vystúpiť proti proletárskej revolúcii. T. G. Masaryka, E. Beneša, ale najmä generála Milana Rastislava Štefánika ako hlavného vojenského organizátora, veliteľa a aj československého ministra vojny, obviňovali z toho, že boli poslušnými „nástrojmi západných kapitalistov a interventov“ a ktorí dali dokonca rozkazy na „kontrarevolučné“ vystúpenie légií.

Legionári si naopak, veľmi cenili práve to, že k vystúpeniu (u marxistov to bola „vzbura“, ale zabúdali, že vzbúriť sa možno len proti legálnej vláde) proti boľševikom v Rusku v máji 1918 nedošlo na základe nejakého vojenského rozkazu, ale na základe uznesenia nimi demokraticky zvolených delegátov na zjazde légií v Čeľjabinsku. Veľmi častým a ešte aj u nás dnes opakovaným obvinením je takzvaná „krádež“ ruského štátneho pokladu, hoci s touto otázkou sa už vyrovnali aj Rusi napríklad dielami Olega Budnického, manželov Muratovových, ale aj štúdiami českých historikov o peniazoch ruskej emigrácie a kolčakovskom zlate. Takmer nikdy sa neuvedie, že vodca boľševikov Vladimír Iľjič Lenin sa poďakoval veleniu légií za vrátenie zlata a ani neskoršie vláda Sovietskeho Ruska ani ZSSR od Československa – pokiaľ ide o ruský zlatý poklad – nikdy nič vrátiť nepožadovali...

Po prevratných spoločensko-politických zmenách v Rusku v rokoch 1990 - 1991 sa postupne aj u Rusov začal objavovať hlad po nových, ideologickými nánosmi nezaťažených informáciách o vlastnej minulosti. Aj oni mali k dispozícii len málo objektívne podaných faktov, naopak, práce ruských aj sovietskych autorov boli plné mýtov, poloprávd a neraz aj úmyselných klamstiev. Aj keď sa v posledných rokoch začali ruskí, českí a aj niektorí slovenskí historici týmito otázkami zaoberať intenzívnejšie a vyšli aj viaceré odborné štúdie i súhrnné knižné publikácie, čaká tu príslušných špecialistov ( a najmä slovenských ) ešte veľa práce.

Občianska vojna v Rusku v rokoch 1917 – 1922 patrí k najtragickejším obdobiam v dejinách ruského národa. Pokiaľ ide o roky 1917 – 1920, ale najmä roky 1918 – 1919, sa tieto tragické udalosti čiastočne dotýkajú aj česko-slovenského zahraničného vojska (pri všeobecnom označení sa často používal spojovník, v oficiálnom názve zboru už nie) v Rusku – ruských légií. Už pre súčasníkov bola úloha Československého armádneho zboru (ruských légií) v Rusku najmä po takzvanom „Čeľjabinskom incidente“ rozporuplná a hodnotila sa z rôznych hľadísk. Inak sa na toto obdobie a úlohu čs. vojska v Rusku pozerali priami účastníci vtedajších udalostí a ďalší pamätníci z rozdielnych národných spoločenstiev a politických zoskupení, inak nasledujúce generácie a aj historici v rôznych obdobiach, v ktorých sa striedali demokratické a totalitné režimy.

Článok pokračuje v jeho 2. časti