Po prevzatí strategickej iniciatívy Červenou armádou na celom východnom fronte v januári 1943, ustupovala z Kaukazu na Krym aj slovenská 1. pešia divízia so stavom asi 10.000 vojakov. Koncom októbra 1943 sa divízia ocitla v nogajskej stepi pri Melitopole. Aj keď po strate ťažkých zbraní, množstva techniky a materiálu pri ústupe už nebola schopná plniť aktívne bojové úlohy, nemecké velenie jej prikázalo zastaviť rozširujúci sa prielom vojsk ČA. Pri ich bleskových útokoch v dňoch 29. a 30. októbra padlo do zajatia ČA min. 2.200 vojakov slovenskej 1. pešej divízie.

Zajatí slovenskí vojaci boli internovaní v zajateckom tábore v Usmani vo Voronežskej oblasti. Postupne ich tam sústredili asi 2000. Dňa 9. novembra 1943 im bolo povolené v tábore vydať rozkaz o zriadení „pešieho pluku slovenských dobrovoľníkov v ZSSR“ s vlastným velením. Početný stav „pluku“ bol v tom čase 1977 mužov, z toho počtu 39 bolo dôstojníkov. Rokovania čs. exilového prezidenta Beneša a zástupcov čs. vojenskej správy v Moskve priniesli rozhodnutie o rozšírení čs. vojska v ZSSR. Slovenský pluk sa mal stať základom 2. čs. paradesantnej brigády, ktorá sa od začiatku januára 1944 začala formovať v meste Jefremov : viac >>>

Väčšinu príslušníkov formovanej brigády tvorili skúsení frontoví vojaci

Už na začiatku januára 1944 začali do Jefremova v Tulskej oblasti prichádzať prvé transporty vojakov tvoriacej sa 2. československej paradesantnej brigády. Boli to najmä bývalí príslušníci slovenskej rýchlej divízie, ktorí prešli hromadne v októbri 1943 k ČA pri Melitopole a prihlásili sa v počte asi 2000 mužov do čs. vojska v ZSSR. V nasledujúcich dňoch prichádzali doplniť počty vznikajúcej brigády ďalší vojaci z buzuluckého záložného pluku - všetko mladí, zdatní muži vo veku od 35 do 25 rokov.

Brigáda sa budovala podľa organizácie sovietskych výsadkových jednotiek. O určení, organizácii a vybavení novej čs. brigády bolo rozhodnuté 28. decembra 1943 v Moskve na porade s predstaviteľmi generálneho štábu Sovietskej armády. Do rozhodnutia sa už premietlo podpísanie československo-sovietskej zmluvy, ako aj výsledky celej série rokovaní, ku ktorým pri tej príležitosti došlo. Paradesantný charakter brigády bol zvolený preto, že sa už počítalo so skorým prenesením bojov na územie Československa, ako aj s leteckým vysadením jednotiek pri uskutočňovaní oslobodzovacích operácií.

Už 1. februára 1944 sa začal v Jefremove paradesantný výcvik

ČA dodala brigáde zbrane a všetok potrebný parašutistický materiál. Zároveň vyslala k formujúcej sa brigáde skúsených inštruktorov. Do konca januára sa čs. vojaci učili zaobchádzať so všetkými zbraňami, ktoré brigáda dostala. Boli zriadené rôzne odborné kurzy : parašutistických inštruktorov, zdravotníkov, spojárov, proviantný a chemický kurz. Výcvik sa riadil sovietskymi predpismi. Od 1. februára začalo v novej brigáde s paradesantnou prípravou : viac >>>

Trenčiansky poštový lístok a insígnie vydané o.z. Červené barety v Česku
( po kliknutí sa foto zväčšia )

Trenčiansky Klub vojenskej histórie protifašistického odboja - Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Trenčín - 1 vydala k 70. výročiu vzniku 2. čs. paradesantnej brigády "poštový lístok" s prítlačou na uvedenú tému. Prvú sériu lístkov dostali účastníci členskej schôdze Oblastného Klubu vojenských výsadkárov SR v Trenčíne a ich hostia zo Slovenska aj Česka. České občianske združenie Červené barety vydalo k 70. výročiu vzniku 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR pamätnú odznak na stuhe a klopový odznak : viac >>>