Jednou z najlepšie pripravených a najbojaschopnejších jednotiek a zväzkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bola 2. čs. samostatná paradesantná brigáda ( 2. ČSSPB ). Jej vznik je úzko spätý s hromadným prechodom vojakov 1. pešej divízie vojnového Slovenského štátu na stranu Červenej armády pri Melitopole v októbri 1943. Zajatí Slováci vytvorili "pluk slovenských dobrovoľníkov," ktorý sa stal jadrom 2. ČSSPB. Parabrigádu spolu s využitím ďalších doplnkov začali poverené orgány formovať v meste Jefremovo v Tulskej oblasti. Podrobnejšie informácie sú tu :  otvoriť >>>

Fotografie z paradesantného výcviku v Jefremove
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Po skončení výcviku v Jefremove bola parabrigáda v máji 1944 presunutá bližšie k frontu do ukrajinského mesta Proskurov, teraz Bohdan Chmelnickij. V Proskurove pokračoval stmelovací výcvik parabridády v poľných podmienkach. Keď sa 29. augusta 1944 začalo Slovenské národné povstanie, celá brigáda požiadala telegramom J. V. Stalina na jej bojové nasadenie pre pomoc SNP. Rozkaz k presunu na front prišiel 4. septembra 1944, kedy mala brigáda 2933 osôb, z toho 110 dôstojníkov, 93 rotmajstrov, 1047 poddôstojníkov a 1683 vojakov. Podrobnejšie informácie sú tu :  otvoriť >>>

Presun po železnici do poľského mesta Przemysl sa začal. septembra 1944. Prelet na Slovensko sa však neuskutočnil pre nepriaznivý vývoj v Karpatoch, kde dve slovenské divízie na východnom Slovensku, ktoré mali otvoriť priechod ČA cez Karpaty, zlyhali a boli nemeckou brannou mocou v prevažnej väčšine odzbrojené. Brigáda bola nasadená ako pešia jednotka na dotyku 1. Ukrajinského frontu (UF) a 4. UF na ľavom krídle 38. armády. Vystriedala na 2O km úseku 121. streleckú divíziu Červenej armády na čiare Haczow – Sanoczek.

Veliteľ 1. UF maršal Konev vyjadril osobne spokojnosť s bojovou činnosťou brigády a vydal príkaz dobyť a ovládnuť priestor Pulawy a sľúbil po splnení úlohy presun na Slovensko. Bojová činnosť 2. ČSSPB dosiahla operačnú úroveň - jej jednotky prelomili 3 precízne obranné postavenia a prenikli do hĺbky 12 km. Stálo ich to však aj veľa krvi - parabrigáda stratila 627 vojakov, z toho 143 mŕtvych, 437 ranených a 47 nezvestných, čo výrazne znížilo jej bojaschopnosť. Podrobnejšie informácie sú tu :  otvoriť >>>

Letecký presun parabrigády na Slovensko zabezpečovali 4. gardový Gomeľský bombardovací letecký zbor a 5. Orelský letecký bombardovací zbor. Tieto zväzky uskutočnili za zložitých bojových a poveternostných podmienok od 4. 9. do 24. 10. 1944 okolo 1200 vzletov, pričom na povstalecké územie prepravili okolo 2000 osôb a vyše 600 ton materiálu. Počas existencie tohto vzdušného mostu došlo k 17 zostrelom a haváriám, pri ktorých zahynulo 66 príslušníkov sovietskeho letectva, 68 vojakov parabrigády a 14 povstaleckých bojovníkov. Paradoxnou bola situácia, že mnohé jednotky ešte v deň pred odletom plnili úlohy v Karpatoch a nasledujúci deň na povstaleckom území.

Situácia na povstaleckom území sa zhoršovala, tlak nemeckej brannej moci stúpal a príchod parabrigády výrazne pomohol zastaviť útočiace nemecké vojská. Bez nadsázky možno povedať, že 2. ČSSPB bola v povstaní najbojaschopnejšou jednotkou a riešila úspešne situácie na najohrozenejších úsekoch frontu. Nevýhodou bola skutočnosť, že brigáda nebola využitá ako celok, ale po častiach, čo trieštilo jej sily a prostriedky. Keď 6. októbra 1944 väčšia časť 2. výsadkového práporu pristála na letisku Tri Duby aj s časťou ťažkých zbraní, gen. Viest vydal rozkaz na jeho nasadenie s úlohou zlomiť odpor nepriateľa na hlavnej cestnej a železničnej komunikácii v údolí Hrona smerom od Zvolena ku Sv. Krížu nad Hronom v priestore Trnie, Železná Breznica, Trnavá Hora, dobyť Jalnú a zastaviť nepriateľa. To sa hlavne za účinnej pomoci delostrelectva III. taktickej skupiny podarilo a front sa v úseku Jalná - Hronská Dúbrava stabilizoval.

Keď 1. výsadkový prápor v dňoch 8. a 9.októbra pristál na Troch duboch, bol ihneď využitý proti bojovej skupine Schill v úseku Kozelník – Banská Štiavnica a tiež zabezpečil stabilizáciu frontu. Ďalší pokus nemeckých jednotiek prebiť sa ku Zvolenu cez Krupinu a Babinú opäť zmarila parabrigáda, ale bojový úspech pri Dobrej Nive, Sáse, Pliešovciach, Senohrade, Zábave nebol trvalého charakteru, nakoľko 1. prápor musel zachraňovať situáciu v priestore Brezna a následne 2. prápor na obranu Detvianskej doliny proti silám 18. SS divízie Horst Wessel. Pri tejto bojovej činnosti zapríčinila nepriateľským jednotkám veľké straty na životoch a bojovej technike.

Od 23. októbra všetka ťarcha ústupových bojov bola na bedrách výsadkárov nakoľko kryli ústup jednotiek 1. ČSA do hôr a do poslednej chvíle boli v priamom dotyku s nepriateľskými jednotkami. Parabrigáda ako posledná opúšťala Banskú Bystricu. Rozkaz veliteľa 1. ČSA na Slovensku gen. Viesta z 27. októbra 1944 o prechode na partizánsky spôsob boja zastihol rozptýlené jednotky parabrigády od Horehronia po Starohorskú dolinu. Najťažšia skúška však začala bojovou činnosťou v horách. Problémy so zásobovaním, strelivom, kompetenčné problémy s partizánmi a hlavne s plk. Asmolovom, ako predstaviteľom HŠPH, neustály tlak protipartizánskych jednotiek, nič z tohto nebránilo tomu aby parabrigáda, premenovaná na 2. československú partizánsku brigádu gen. L. Svobodu, nevyvíjala úspešnú bojovú činnosť.

Hneď po prechode do hôr došlo k významnému bojovému stretnutiu na juhozápadných svahoch Nízkych Tatier pod Kozím chrbtom a Prašivou. Tieto priechody boli obsadené nepriateľom, ktorý vysilených povstalcov vyzýval aby sa vzdali. Delostrelecký oddiel úspešnou paľbou zmietol nepriateľa a otvoril cestu pre ústup na Prašivú, podobne to prebiehalo na Čertovici, v Hiadeľskej doline a inde. Na Latiborskej holi bola sústredená najväčšia časť parabrigády teraz už premenovanej pod priamym velením plk. Přikryla, politickým komisárom sa stal kpt. ČA Glider.

160 členná skupina pod velením pplk. Lichnera sa sústredila v priestore Poľany a stala sa základom partizánskej brigády Chruščev, zároveň veľké množstvo výsadkárov bojovalo roztrúsene v mnohých partizánskych jednotkách. Brigáda absolvovala ťažký prechod cez Chabenec do Lomnistej doliny s prechodným sídlom v Krpáčovej. Z týchto jednotiek sa vytvorili 4 samostatné partizánske oddiely pod velením kpt. Marcelyho (prieskumná činnosť), mjr. Srpa, mjr. Miloša Vesela a škpt. Fišeru. K praktickej konsolidácii brigády došlo 4. decembra a táto pokračovala v bojovej a diverznej činnosti v súčinnosti s postupujúcou ČA a Rumunskou armádou. Kontakt s velením 1. čs. armádneho zboru nadviazala po pechode frontu skupina prieskumu pod velením kpt. Kováča.

Z bojových akcií zimy 1944 / 1945 je nevyhnutné spomenúť : boj v Korytnickom sedle, obranu priestoru veliteľského stanoviska HŠPH nad Kyslou na Solisku, úspešný výpad 1. práporu na Laziská z Kľačianskej doliny, krytie ústupu HŠPH zo Soliska cez hrebeň Nízkych Tatier a Chabenec, posledná snaha zachrániť život poslancovi Švermovi a ďalšie akcie.

V polovici februára 1945 prišiel rozkaz k prechodu frontu, po ktorom sa brigáda sústredila v Kežmarku kde sa konsolidovala, doplnila a zároveň vyčistila Horehronie od zostatkov banderovcov a vlasovcov. 9. máj 1945 ju zastihol pri Žiline a hneď prišiel rozkaz k prikrytiu južných hraníc Slovenska. Tak sa ani nemohla zúčastniť slávnostnej prehliadky 1. čs. armádneho zboru v Prahe 17. mája 1945.

2. čs. paradesantná brigáda si vyslúžila povesť konsolidovanej a spoľahlivej jednotky na Dukle, v SNP aj v partizánskej vojne. Bola elitným zväzkom, ktorého jednotky sa preslávili v bojoch na skoro všetkých úsekoch povstaleckého frontu.

Predchádzajúca informácia :  otvoriť >>>