Pred šiestimi dňami sme si v našej vlasti pripomenuli 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré sa začalo 29. augusta 1944. Začalo sa predčasne, po vpáde nemeckých vojsk na územie vojnovej Slovenskej republiky. Zámienkou pre Nemecko boli zvyšujúce sa aktivity niektorých partizánskych skupín, ktorých činnosť nedokázala potlačiť vtedajšia kolaborantská vláda Slovenska svojimi silami. Jej uctievači a potomkovia pohlavárov HSĽS, HG aj POHG, povzbudzovaní ľudákmi zo zahraničia rozšírili o povstaní mnoho patologických neprávd, ktorými sa v predchádzajúcich tridsiatich rokoch infikovali minimálne dve najmladšie generácie.

Pohrobkovia ľudáckeho režimu sa dostali aj do parlamentu a ďalej šíria ich neofašistickú ideológiu aj nenávisť na verejnosti, v médiách aj v školách časťou nimi infikovanými pedagógmi, mladými historikmi aj politológmi. Z dôvodu, že sa nášho dnešného stretnutia zúčastňujú aj študenti a žiaci škôl, uvediem niekoľko základných informácií o udalostiach vedúcich k príprave a vypuknutiu Slovenského národného povstania, o jeho cieľoch, priebehu aj odkazu pre súčasnosť. V učebniciach o povstaní totiž nemajú takmer nič.

Na konci roka 1943 už bolo zrejmé, že nacistické Nemecko vojnu prehráva a to na všetkých frontoch a bojiskách druhej svetovej vojny. Červená armáda vtedajšieho Sovietskeho zväzu tlačila nemeckého agresora s jeho satelitmi na západ a bolo len otázkou času, kedy vstúpi na ich územia. Teda aj na Slovensko, ktorého armáda bojovala na východnom fronte po boku Nemecka. V takom prípade sa predpokladalo, že Spojenci, východní aj západní, sa budú správať k Slovákom ako k porazenému národu, lebo Slovenská republika vyhlásila vojnu aj Spojeným štátom americkým.

Okrem toho prezident exilovej čs. vlády Beneš podpísal so Stalinom na začiatku decembra 1943 dohodu o obnovení predvojnovej Československej republiky. Slovensko by v nej už nemuselo mať ani predvojnové postavenie a Slováci by boli považovaní za národ, ktorý ČSR pomohol rozbiť a pridal sa na stranu Nemecka. Beneš bol známy ako zástanca jednotného národa československého a Slovákov za samostatný národ neuznával. Tomu sa rozhodli zabrániť predstavitelia strán, ktorí vytvorili ilegálnu Slovenskú národnú radu. Ilegálna Slovenská národná rada sa sformovala na Vianoce 1943 zo zástupcov občianskych a demokratických strán aj Komunistickej strany Slovenska. Jej cieľom bolo zvrhnúť ľudácku vládu Slovenskej republiky, vzniknutej z vôle Hitlera v marci 1939, aby mohol rozbiť aj druhu republiku Česko-slovenskú a obsadiť po Mníchovskej zrade už oklieštené územia Čiech a Moravy.

Úlohou vypracovať vojenský plán povstania a riadiť prípravy na jeho realizáciu bol ilegálnou SNR pred koncom apríla 1944 poverený pplk. gšt. Ján Golian. Ním vedené Vojenské ústredie spracovalo vypracovalo plán predpokladajúci začatie povstania vo dvoch variantoch. Prvý z nich rátal so vznikom povstania po dohode s Červenou armádou, postupujúcou k hraniciam východného Slovenska. Druhý variant bol nepriaznivejší, mal byť reakciou na vstup nemeckých okupačných vojsk na slovenské územie.

Vojenské ústredie spracovalo plány na povstanie v spolupráci s exilovou československou vládou v Londýne.

Vývoj situácie na východnom fronte, povstanie v Rumunsku, nedôvera nemeckého velenia voči slovenskej armáde a rast partizánskeho hnutia na Slovensku v priebehu júla a augusta 1944 sa stali faktormi, ktorí sa spolupodieľali na začatí povstania podľa druhého variantu a to bez ohľadu na stav jeho príprav. Večer 29. augusta 1944 operačné velenie veliteľského štábu Hlavného veliteľstva nemeckej brannej moci príslušným veliteľstvám a úradom oznámilo, že počnúc 29. augusta večer, prechodne so súhlasom prezidenta, obsadzuje slovenské štátne územie nemecké vojsko.

Do boja s prichádzajúcimi okupačnými jednotkami ako prví vstúpili vojaci žilinskej posádky, ku ktorým sa pridali partizáni 1. partizánskej brigády M.R. Štefánika. O 19. hodine minister obrany gen. Čatloš v rozhlasovom prejave vyzval armádu aj obyvateľstvo, aby v nemeckom vojsku videli priateľov prichádzajúcich na pomoc. O tri hodiny gen. Pulanich na príkaz prezidenta Tisa jednotkám slovenskej armády vydal písomný rozkaz, aby príchod nemeckých vojsk nepovažovali za obsadenie, nekládli im odpor a aby im boli nápomocné pri likvidácii partizánov.

Po Čatlošovom rozhlasovom prejave pplk. Ján Golian vydal rozkaz na branný odpor armády. Tak sa začalo povstanie 29. augusta 1944 sa začalo na Slovensku povstanie, ktoré vstúpilo do histórie 2. svetovej vojny ako súčasť vlny ozbrojených vystúpení protifašistických síl v krajinách okupovaných nacistickým Nemeckom, alebo štátov s ním spolupracujúcich. Prvé vznikli po víťazstvách mocností protifašistickej koalície pri Stalingrade, v severnej Afrike, v Taliansku a pri Kursku.

Povstanie na Slovensku však bolo z nich druhé najväčšie. Povstaleckí vojaci a partizáni dokázali v tyle nemeckých vojsk vzdorovať okupačným jednotkám po dobu 61 dní. Aj keď z vojenského hľadiska skončilo porážkou, dvojmesačné udržanie povstaleckého územia oslabilo potenciál nacistického Nemecka na východnom fronte a najmä výrazne pozitívne ovplyvnilo povojnový osud Slovenska.

Po mobilizácii v jednotkách povstaleckej armády bojovalo 60 000 vojakov a 18 000 partizánov. Na pomoc im zo Sovietskeho zväzu priletel 1. čs. letecký stíhací pluk aj 2. čs. paradesantná brigáda. Na povstalecké územie boli vysadené organizačné a diverzné výsadky, vycvičené na vedenie partizánskeho boja. Jeden z nich bol výsadok 19 členný výsadok Žižka I pod velením ppor. Teodora Polu. Zložený bol z príslušníkov roty Zvláštnych úloh 2. čs. paradesantnej brigády a špecialistov Červenej armády.

Po presune do nášho regiónu sformoval Partizánsku brigádu Jana Žižku, [1] ktorá sa rozrástla na partizánsky zväzok o asi 1 600 bojovníkoch. Nad obcou Uhrovec bol na pamiatku jej bojov a obetí postavený pamätník na Jankovom vršku. [2] Aj tu leží niekoľko jej príslušníkov a spolupracovníkov, umučených alebo beštiálne povraždených nemeckými okupantmi. Časť z nich bola udaná ich spoluobčanmi a zatknutá príslušníkmi HG, ktorí ich po krutom zaobchádzaní odovzdali nemeckým okupantom. [3]

Práve vďaka Slovenskému národnému povstaniu boli Slováci ako národ zaradení medzi aktívne sily protifašistickej a protinacistickej koalície a víťazov v druhej svetovej vojne. Fašistická, nacistická a ľudácka ideológia v nej bola porazená. Tak to musí byť prezentované aj mladým generáciám, aby nemuseli prežiť znova to, čo podstúpili ich predkovia v rokoch 1938 až 1945.

Uvedeným spôsobom prezentuje vojnové udalosti aj náš KVH-PFO / ZO SZPB generála Goliana Trenčín 1.

Poznámky :

[1] Vznik a boje partizánskej brigády Jana Žižku na západnom Slovensku
[2] Pamätník Slovenského národného povstania na Jankovom vršku
[3] Nacistické represívne orgány v Trenčíne (1944 - 1945)