( príloha k informácii č. 427 ) Po dlhom čase obmedzení uskutočňovať podujatia a hromadné stretávania, zapríčinených pandémiou, bol pre tých, ktorí si vážia osobnosti našich dejín a duchovnú tvorbu našich predkov vítanou príležitosťou 31. júla 2020 absolvovať poznávací zájazd. Organizátori Klub vojenskej histórie protifašistického odboja v spolupráci s Klubom vojenských veteránov Trenčín, vybrali miesta neďaleko Trenčína. Pri tejto príležitosti si mohli účastníci uvedomiť, aký bohatý na históriu a významné osobnosti je Trenčiansky samosprávny kraj. Priznávam, že k miestam, ktoré sme navštívili, máme aj s predsedníčkou Krajskej rady Matice slovenskej Žofiou Hrančovou osobnostný vzťah. Všetky navštívené pamätné miesta si zaslúžia pozornosť a úctu k tým, ktorí tu nechali nezmazateľnú stopu. Podrobne zastavenia poznávacieho výletu zaznamenal vo svojom príspevku predseda KVV Trenčín plk.v.v. Ján Skyba. Dovolím si len doplniť a trochu priblížiť z pohľadu dlhoročnej knihovníčky a matičiarky Zemianske Podhradie. To je spojené zo životom Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Vladimíra Riznera. Jeho meno je verejnosti viac známe tým, že bol strýkom spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Dodávam, že bola prvou slovenskou ženou spisovateľkou, ktorej vyšla zbierka poézie a našou prvou národnou umelkyňou. Kostol a múzeum v obci Zemianske Podhradie ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) K tvorbe ju viedol Ľudovít V. Rizner a predpovedal: „jesli dievča bude pokračovať, dopracuje sa dosť zvučného mena medzi slovenskými spisovateľkami .“ Jeho prorocké slová sa splnili. Pod vplyvom tohto poznávacieho zájazdu som si znovu prečítala knihu rodáka zo Zemianskeho Podhradia Ivana Machalu „Sedem dní.“Je venovaná spomínanej významnej osobnosti Ľ. Vladimírovi Riznerovi. Učiteľ, zberateľ archeologických pamiatok, ľudových piesni, porekadiel kníh, sám písal básne lyrické, oslavné i humoristické, písal však aj rozprávky, zakladal knižnice, zostavoval bibliografické bibliografické prehľady. Zanechal po sebe šesťdielnu „ Bibliografiu písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do roku 1900.“ Touto prácou sa stal zakladateľom modernej bibliografie. Pieta pri hroboch v Zemianskom Podhradí ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) Pri hrobke rodiny Ostrolúckych a prehliadke Evanjelického kostola v Zemianskom Podhradí som v duchu zalistovala v knihe Ľudovíta Zúbka „Jar Adely Ostrolúckej“. Spisovateľ dlho a trpezlivo zhromažďoval materiál o štúrovskej epoche. Zaujal ho život človeka, ktorý svojim ohňom dokázal rozpaľovať mnohých ľudí. Štúr a láska? Bojoval proti nej ale predsa neobišla ani jeho. Po Márii Pospíšilovej stretol Adelu Ostrolúcku. Považuje sa za druhú lásku Ľudovíta Štúra. O ich vzájomnom vzťahu však nie je dostatok dôkazov. Zachovalo sa len niekoľko listov, ktoré písal Štúr Adelinej matke. Dá sa predpokladať, že Štúr získal Adelu Ostrolúcku pre slovenské národné záujmy. Po jej smrti jej Štúr venoval báseň : v duši tej svet opúšťala v láske, viere k svojim stála, zbožná Antigona. Pamiatka ti neuvädla, ty nášho kraja kvet, vzdychy jeho nech lietajú, kde ti zvleky spočívajú, kde zapadnul ti svet. <<< späť na informáciu č. 427 |