V Bošáci si pripomenuli rodákov z bojov vo Veľkej vojne

Obec Bošáca je známa aj tým, že z nej i z okolitých obcí a osád, pochádzalo veľa vlastencov, legionárov a partizánov. V dňoch 15. a 16. augusta 2020 usporiadali v obci spomienkové slávnosti na obete prvej svetovej vojny a vznik Česko-Slovenska, v rámci ktorej bola na Obecnom úrade Bošáca inštalovaná výstava o rodákoch, ktorí bojovali v rakúsko-uhorskej armáde a v československých légiách a aj o padlých v prvej svetovej vojne :

2043ea
Prezentácia ObÚ Bošáca k programu stretnutia
( foto sa po "kliknutí" zväčší )

Súčasne tu bola inštalovaná aj panelová výstava Nadácie M. R. Štefánika v Bratislave Roky bojov obetía nádejí 1914 – 1920, ktorá návštevníkom priblížila vypuknutie a priebeh prvej svetovej vojny, domáci a zahraničný odboj ( čs. légie ), vznik a osudy Československa až po vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993. Záverečné panely priblížili život a dielo generála Milana Rastislava Štefánika :

2043eb
Prezentácia dvoch výstav a dokumentov na ObÚ Bošáca
( foto sa po "kliknutí" zväčší )

V nedeľu 16. augusta 2020 bolo ústredným bodom slávnosti odhalenie pamätnej tabule najmladšiemu účastníkovi vojenskej vzbury slovenských vojakov v Kragujevci 2. júna 1918, vtedy 17-ročnému Danielovi Bušovi ( 1900 – 1956 ), rodákovi z neďalekej obce Moravské Lieskové. Podľa svedkov Buša bol ten, kto vyliezol na telegrafný stĺp a prerušil telefonické vedenie z kasární k okolitým jednotkám, verným cisárovi. Len jeho nedospelosť mu zachránila život. Na trest smrti bol primladý (odsúdili ho na desať rokov žalára), ale na to, aby ho povolali do armády, v ktorej mal byť nasadený v poslednej fáze Veľkej vojny na front, kde mohol padnúť, bol už „dospelý“ dosť.

20432ed 20432ee
Časť panelov výstavy Nadácie M. R. Štefánika -
výstavu prezentoval jej historik Ferdinand Vrábel
( obrázok sa po "kliknutí" zväčší )

Historik Marián Hronský o vojakovi Bušovi vo svojej monografii o Kragujevskej vzbure uvádza : Daniel Bušo (nováčik), ktorý dostal za účasť na Kragujevskej vzbure najvyšší trest pre osoby, ktoré nedovŕšili 18-ty rok, a to 10 rokov zostreného väzenia. Mimo hlavného pojednávania stanného súdu bol súdený aj 17-ročný nováčik Daniel Bušo, na ktorého došlo trestné oznámenie až 13. júna. Bol obvinený z aktívnej účasti na ozbrojenom vystúpení náhradného práporu a najmä z toho, že keď sa začala vzbura, iniciatívne sa vyšplhal na telefónny stĺp a prerušil spojovacie káble. Vojenský súd vyniesol nad ním rozsudok 15. júna 1918 a odsúdil ho na 10 rokov zostreného väzenia, čo bola najvyššia prípustná výmera trestu u osôb, ktoré neprekročili 18-ty rok.

V Záverečnej správe vojensko-súdnej komisie z 29. júna 1918, K.405/18, sa uvádza: Pred štatariálnym súdom neprerokovali prípad jedného mladistvého pôvodcu vzbury: 17-ročného domobranca pešiaka Daniela Bušu, proti ktorému trestné oznámenie došlo až 13. t. m. Odsúdili ho o dva dni neskôr podľa §§ 168 / 169, 121 / a, 119 Vojenského trestného zákona (VTZ) a §-u 443, ods. 3 Vojenského trestného procedurálneho poriadku (VTPP) na najvyšší prípustný trest – 10 rokov zostreného žalára. Výkon trestu už nastúpil. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmý záver, že ak vojensko-súdna komisia označila Daniela Buša za mladistvého pôvodcu vzbury, k tomu ešte v skutkovej vete rozsudku bola jasne opísaná jeho aktivita a tiež to, že dostal najvyšší možný trest pre mladistvých. V prípade, že by bol plnoletý, rozsudok nad ním by znel: trest smrti zastrelením. Tak málo stačilo, aby sa stal 45-tym popraveným účastníkom vzbury v Kragujevci.

20432fa 20432fb
Starosta obce Bošáca a najbližšia rodina
Daniela Buša pri odhalení pamätnej tabule
( obrázok sa po "kliknutí" zväčší )

Po skončení vojny sa Daniel Bušo vrátil do rodného kraja. Tak, ako všetci ostatní, aj on sa pokúsil zariadiť si život v novej Československej republike. Svoj občiansky život spojil s mäsiarskym remeslom a mal svoj obchod v Bošáci, kde žil až do smrti. Aby sa mohol osamostatniť a založiť si vlastnú rodinu, neváhal a za prácou odišiel i do Francúzska. Päť rokov pracoval v rôznych mestách a zbieral skúsenosti.

20432ef 20432eg
Dobový obraz s fotografiou M. R. Štefánika,
a pocta J. Figurovi, legionárovi z Bošáce *)
( obrázok sa po "kliknutí" zväčší )

(*) Podrobnejšie informácie o rodákovi Jánovi Figurovi, legionárovi čs. vojska v Rusku, sú v článku na str. 11 tu : otvoriť

Súčasťou spomienkovej slávnosti bola aj prehliadka výstroja a výzbroje rakúsko-uhorskej armády, čs. legionárov a príslušníkov Slováckej brigády, ktorá sa vyznamenala v bojoch o Slovensko v roku 1919. Aj z Bošáce boli štyria dobrovoľníci, ktorí sa prihlásili do Slováckej brigády.

Bošáca sa pyšní aj svojím rodákom – hrdinom, poručíkom Adamom Adamovicom (1921 – 1945), ktorý bojoval v Československej obrnenej brigáde a padol v bojoch pri Dunkerquea. Z Bošáce pochádzal tiež sociálnodemokratický politik Ján Kusenda (1879 – 1942), ktorý predsedal známemu prvomájovému zhromaždeniu v Liptovskom Svätom Mikuláši 1. mája 1918. Na ňom sa Slováci ústami Vavra Šrobára prihlásili prvýkrát verejne k svojmu právu na samourčenie slovami požadujúcimi "samourčovacie právo pre uhorskú vetvu československého kmeňa".

( Text : F. Vrábel - Foto : P. Sommr )


<<<  späť na info-432x
Vložené 20.2.2021 - Aktualizované 21.2.2021