V dňoch 8. alebo 9. mája si v pokrokových štátoch pripomenú 76. výročie skončenia druhej svetovej vojny v Európe víťazstvom Spojencov nad fašizmom aj nacizmom. 2. svetovú vojnu v bývalom ZSSR a doposiaľ v Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou. OSN vyzvala všetky členské štáty, mimovládne organizácie aj jednotlivcov, aby si každoročne pripomínali aj pre súčasnosť významné májové dni z roku 1945.

S príhovormi vystúpili predseda KVH PFO a primátor mesta Trenčín
( foto sa po "kliknutí zväčší )

Druhá svetová vojna, rozpútaná predovšetkým nacistickým Nemeckom, bola bezpochyby najväčšou tragédiou ľudských dejín nielen počtom takmer 60 mil. obetí, ale aj svojim charakterom a krutosťou. Jej príčiny spočívali v nedôslednom ukončení prvej svetovej vojny a nepochopiteľnou politikou veľmocí Francúzska a Veľkej Británie, t.j. víťazných dohodových štátov vo Veľkej vojne.

Po rozpútaní vojny agresori, najmä vojenské sily Nemecka a Japonska, dosahovali v prvých rokoch na všetkých frontoch veľké víťazstvá. Situácia sa zmenila až na prelome rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nemecký nápor pred Moskvu. Výsledok bitky predznamenal obrat vo vojne v prospech ZSSR, ako aj Spojencov (Británie a USA). Bitka o Stalingrad v roku 1943 už znamenala zásadný obrat vo vojne. Západní Spojenci zastavili v rokoch 1942-1943 nemecké ťaženia v severnej Afrike, v roku 1943 dobyli Sicíliu a úspešne sa v roku 1944 vylodili v Normandii. Červená armáda vytlačila vojská agresora z územia bývalého ZSSR, vstúpila na územie Nemecka, jeho satelitov, ako aj nimi okupovaných štátov vo východnej, južnej a strednej Európe.

Na konci apríla 1945 sa tzv. Tretia ríša nachádzala v troskách. Nemecké ozbrojené sily ovládali už iba zlomok územia nacistického Nemecka, pričom asi najvýznamnejšie zoskupenie ich síl, skupina armád Stred, sa nachádzala v Českej kotline. Keď Hitler 29. apríla vymenoval velkoadmirála Dönitza za ríšskeho prezidenta a vrchného veliteľa, skončil dňa 30. apríla svoj život samovraždou. Berlín dobyla Červená armáda už 2. mája, no dohodnúť sa o podpise bezpodmienečnej kapitulácie s najvyššími nemeckými veliteľmi sa jej nepodarilo.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Červená armáda 2. mája 1945 dobyla Berlín, no nepodarilo sa jej ani po samovražde Adolfa Hitlera dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Táto bola podpísaná až 7. mája 1945 o 02.41 hod. v Remeši predstaviteľmi Nemecka a ôsmimi spojeneckými generálmi z Veľkej Británie, USA, ZSSR a Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 hod. mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie presadilo, aby dokument podpísali najvyšší nemeckí velitelia. Obidva akty kapitulácie predchádzal zúfalý pokus veľkoadmirála Dönitza o dosiahnutie prímeria so spojeneckými silami, ktorým velil britský poľný maršal Montgomery.

Karl Dönitz a jeho štáb sídlil v mestečku Flensburg na baltickom pobreží pri hraniciach s Dánskom. Aj keď vedel, že vojna už nebude dlho trvať, chcel bojovať aj naďalej proti Červenej armáde, aby umožnil prejsť čo najväčšiemu množstvu nemeckých vojakov aj civilov na územia obsadené Spojencami. Dňa 3. mája 1945 vyslal na veliteľstvo Spojencov delegáciu „nemeckej vlády“ s úlohou dosiahnuť prímerie, no britský poľný maršal Montgomery jej však dal 24 hodín na podpísanie bezpodmienečnej kapitulácie nemeckej armády. Dokument 4. mája podpísal za Spojencov poľný maršal Montgomery, za Nemecko generál Friedeburg. Po jej podpise sa objavili pochybnosti o kompetenciách osobností zúčastnených na uskutočnenom akte nemeckej kapitulácie...

Podpis bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka sa uskutočnil 7. mája 1945 v sídle Vrchného velenia spojeneckých expedičných síl v Remeši s platnosťou od 23:01 hodín druhého dňa. Za nemeckú stranu kapituláciu z poverenia Hitlerovho nástupcu Karla Dönitza podpísal generál Alfred Jodl. Za sovietsku stranu sa podpisu zúčastnil generál Susloparov, ktorý ale nemal na podpis splnomocnenie. O príprave podpisu bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka v Remeši však nebol informovaný Stalin a preto trval na podpise kapitulačného dokumentu ešte raz a to v Berlíne. Celý ceremoniál sa preto opakoval ešte raz o deň neskôr, t.j. 8. mája, pričom bola platnosť dokumentu ponechaná tak, ako bola dohodnutá v Remeši.

Posledný a záverečný akt podpisu "bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných ozbrojených síl" sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne - Karlhorste. Jej podpisom táto vstúpila do platnosti 8. mája 1945 o 23.00 hod. v noci stredoeurópskeho času. V ZSSR vtedy bolo už po polnoci, teda 9. mája. Bojové akcie sa však dňom 8. mája neskončili. Niektorí fanatickí velitelia bojovali na území Česka a severnej Juhoslávie do 15. mája, posledná nemecká ponorka sa vzdala až začiatkom júna 1945. Cez to všetko sa druhá svetová vojna v Európe formálne skončila 8. mája 1945 presne o polnoci stredoeurópskeho času :

Vo svete sa však vojna ešte neskončila, mimo Európu sa bojovalo takmer štyri mesiace. V Tichomorí boje prebiehali medzi americkými a japonskými vojskami a na Ďalekom východe sa k útoku na Japonsko pripojil aj Sovietsky zväz. V auguste USA zvrhli atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo urýchlilo rozhodnutia Japonského cisárstva ku kapitulácii, ktorú podpísalo 2. septembra 1945. Druhá svetová vojna sa skončila definitívne až 2. septembra 1945.

Po kapitulácii Nemecka pokračovalo vo vojne proti Spojencom už iba Japonsko. Sovietsky zväz ešte pred postupimskou konferenciou zrušil v apríli 1945 "zmluvu o neutralite" s Japonskom a dňa 8. augusta 1945 mu vypovedal vojnu. Aj z Európy presunuté ozbrojené sily ZSSR otvorili s jednotkami Mongolska na druhý deň útočné operácie v Mandžusku. Dobyli veľké územia v severovýchodnej Číne, severnej Kórei, južnom Sachaline a na Kurilských ostrovoch.

Japonská vláda aj v danej situácii však odmietala na nesúhlas a veľký nátlak ich armády pristúpiť na kapituláciu, ku ktorej ju vyzvali Spojenci. USA po mimoriadne vysokých stratách pri dobýjaní ostrova Okinava sa rozhodli nasadiť proti fanatickému odporu japonských vojsk svoje úplne 2 nové atómové bomby. V dobe vstupu ZSSR do vojny zvrhli lietadlá USA 6. a 9. augusta 1945 po jednej atómovej bombe na dve mestá - na Hirošimu a Nagasaki.

Vo vytvorenej situácii si 14. augusta 1945 japonský cisár Hirohito vynútil od najvyššieho vojenského velenia súhlas na uzavretie prímeria prijatím podmienok USA, Veľkej Británia a Sovietskeho zväzu na kapituláciu Japonska. Druhá svetová vojna na Ďalekom východe aj v Tichomorí sa skončila podpísaním protokolu o bezpodmienečnej kapitulácii Japonska 2. septembra 1945 na americkej bojovej lodi Missouri, kotviacej v Tonkinskom zálive.

Po skončení druhej svetovej vojny sa Spojenci rozhodli prísne potrestať hlavných vojnových zločincov porazených štátov Osi po posúdení ich viny vojenskými tribunálmi. Pohlavármi z nacistického Nemecka sa zaoberal Norimberský proces. Japonskí politici a vojaci, zodpovední za rozpútanie vojny a zločiny spáchané ich vojskami v Ázii a Pacifiku, boli súdení tzv. Tokijským medzinárodným tribunálom od 3. mája 1946 do 12. novembra 1948.

Počas príhovoru predsedu KVH-PFO boli na televíznom prijímači premietané videoklipy o podpise bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka v Remeši (7. mája) a následne aj 8. mája 1945 v Berlíne :

Podpisom bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka sa tak skončil do tej doby najničivejší konflikt v ľudských dejinách. V tieto dni si preto pripomíname pamiatku desiatok miliónov obetí spolu s hrdinami Slovenského národného povstania, nášho domáceho i zahraničného odboja vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, na Blízkom východe aj v Sovietskom zväze a 1. československého armádneho zboru, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní územia našej vlasti. Nezabúdame ani na príslušníkov všetkých národov, ktorí bojovali v silách sovietskej Červenej armády a rumunskej kráľovskej armády a ktorí pri oslobodzovaní nášho územia položili svoje životy :

Slovenská skúsenosť s hrôzami Druhej svetovej vojny a povojnového života v neslobode, je pre nás dôležitým apelom k tomu, aby sme usilovali o účinnú medzinárodnú spoluprácu, v centre ktorej budú hodnoty demokracie, právneho štátu a rešpekt k medzinárodnému právu. Toto je náš trvalý dlh voči obetiam Druhej svetovej vojny.