|
|
Po vojenských úspechoch nacistického Nemecka v Poľsku, v strednej a západnej Európe vzrástlo aj sebavedomie fašistickej talianskej vlády. Taliansko sa odhodlalo bojovať s Veľkou Britániou o kontrolu nad Stredomorím, ovládnuť Egypt, Suezský kanál, a postupne aj britské kolónie vo východnej Afrike. Na základe V júli 1940 zahájili Taliansko agresiu proti niekoľkým krajinám v Afrike. Po dosiahnutí čiastkových úspechov zahájili talianske vojská ťaženie aj v severnej Afrike – pokúsili sa útokom z územia Lýbie ovládnuť Suezský prieplav. Britské vojská museli pred talianskou presilou ustupovať – velenie talianskych vojsk však nezvládlo zahájenú operáciu a ich útok sa zastavil. Britské vojská po doplnení a posilnení prešli začiatkom decembra 1940 do protiútoku, ktorého výsledkom bola porážka talianskych vojsk. Do britského zajatia padlo okolo 130000 talianskych vojakov. Talianske vojská pred úplnou porážkou zachránilo Nemecko – ktorého velenie vyslalo do Afriky dve zosilnené divízie ( z toho jednu tankovú ) a útvary letectva. Aj talianske vojská boli posilnené o dve divízie – spoločný útok nemecko-talianskych vojsk sa začal koncom marca 1941 a zatlačil britské vojská až k hraniciam Egypta. Nemecké velenie však nemohlo posilniť svoje vojská v Afrike na úkor operácií v ZSSR a nemecko-talianske vojská prešli v druhej polovici novembra 1940 do obrany. Toho využilo britské velenie a zatlačilo nemecko-talianske 800 km na západ. Koncom mája však zahájili prekvapujúci útok, ktorí spôsobil britským vojskám značné straty a museli preto ustúpiť až k El Alameinu ( Egypt ). Vývoj na nemecko-sovietskom fronte však neumožnil prisunúť do Afriky ďalšie zálohy – britské vojská využili pri El Alameine svoju prevahu a 23. októbra 1942 zahájili protiútok, ktorý nedopadol úspešne. Po preskupení síl a prostriedkov bol útok na začiatku novembra obnovený a jeho výsledkom bolo vyhnanie nemecko-talianskych síl z Egypta. Spojené fašistické vojská stratili 55 tis. Vojakov, 320 tankov a 1000 diel. Víťazstvo britských vojsk pri El Alameine, kde bojovali aj jednotky iných štátov, bolo významnou udalosťou pre západných spojencov a umožnilo im postupne prevziať iniciatívu v severnej Afrike. V dobe, keď časť britských vojsk bojovala v Egypte, britsko-americké velenie vylodili časť svojich vojsk v Maroku a v Alžírsku. Ďalšie vojská vylodili v polovici novembra 1942 – bez väčšieho odporu obsadili územie Maroka, Alžírska a vstúpili na územie Tuniska. |