|
|
7. výsadkový pluk zvláštneho určenia ( ZU ) bol podľa rady odborníkov jednou z najlepšie vycvičených jednotiek v rámci Varšavské zmluvy. Jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávanie a likvidácia zbraní hromadného ničení v tyle NATO, predovšetkým rakiet Sergeant a Pershing, ako aj prieskumná a diverzná činnosť v zázemí protivníka. Po vstupe armád Sovietskeho zväzu a ďalších zemí Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 velitelia pluku odmietli vpustiť okupačné vojska do kasární. V Hostýnskych vrchoch následne zorganizovali špeciálnu jednotku, ktorá sa pripravovala oslobodiť predstaviteľov štátu v čele s Alexandrom Dubčekom, zatknutých okupačnými vojakmi. Za tento svoj postoj bol útvar v roku 1969 rozpustený a prišiel aj o svoju bojovú zástavu ! Nasledovala reorganizácia útvaru a začlenenie do prostejovského výsadkového pluku ako padákový prápor zvláštneho určenia. Velitelia boli väčšinou vyhodení z armády, niektorí dôstojníci boli poslaní na „prevýchovu“ alebo prevelení k iným útvarom, aby sa nemohli stretávať. Na odhalenie pamätnej tabule 7. výsadkového pluku ZU prišli do Holešova bývalí výsadkári pluku z Čiech aj zo Slovenska...
7. výsadkový pluk ZU bol zriadený v roku 1961 v Holešove. Na rozdiel od ostatných čs. výsadkových a prieskumných jednotiek bol predurčený predovšetkým vykonávanie diverznej činnosti. Vytvorený bol z vyčlenených špeciálnych jednotiek 22. výsadkovej brigády, ktorá bola redislokovaná v roku 1960 do Prostejova z Prešova. História čs. síl zvláštneho určenia Historické korene čs. síl zvláštneho určenia siahajú do 2. svetovej vojny - do Veľkej Británie. Na rozdiel napr. od Poliakov, ktorí zo svojich ľudí po absolvovaní výsadkového výcviku zostavili výsadkovú brigádu, československý odboj v Londýne bol zameraný na vykonávanie diverznej činnosti a to na území protektorátu Čechy a Morava. V priebehu 2. svetovej vojny vykonali rad viac-menej úspešných operácií. Prevažná časť vysadených skupín bola zameraná spravodajsky, ale boli vysadené aj sabotážne skupiny - Anthropoid a Wolfram. Výsadkové vojsko v Československej armáde vzniklo až po 2. svetovej vojne pod vedením ľudí so špeciálnym výcvikom a praxou z Británie ( 71. výsadkový prápor ). Činnosť jeho výsadkárov bola veľmi podobná tomu, čomu sa naučili cez vojnu. Po zmene politickej orientácie čs. štátu bolo diverzné zameranie výsadkového vojska pretvorené na vojsko pre hromadné výsadky sovietskeho typu. S týmto cieľom v roku 1952 v Prešove na Slovensku vzniká 22. výsadková brigáda. V roku 1955 bol brigáde prepožičaný čestný názov " Banskobystrická ". V roku 1960 bola presunutá zo Slovenska na Moravu do posádok v Prostějove a Holešove. V Holešove v roku 1961 vznikol 7. výsadkový prieskumný pluk. Tento pluk obnovil zameranie na diverzní činnosť. V roku 1968 odmietlo jeho velenie vpustiť jednotku okupačných vojsk do kasární a dokonca bolo plánované oslobodenie Dubčeka. Bol za to v roku 1969 rozpustený a ľudia, pokiaľ neboli prepustení do zálohy, boli prevelení do Prostejova. Následne prebieha reorganizácia a brigáda bola "zmenšená" iba na pluk. V roku 1970 bol zmenený názov pluku na 22. výsadkový pluk " Banskobystrický - SNP ". V roku 1987 bol pluk premenený znova na brigádu.... Podobné články : <<< späť |