Od jari 1918 sa čoraz viac začala prejavovať vyčerpanosť Rakúsko-Uhorska zo svetovej vojny. Boje na frontoch neprinášali žiadne významnejšie úspechy a padlo v nich tisíce vojakov. V zázemí sa začal prejavovať nedostatok všetkého, počnúc potravinami a končiac uhlím a petrolejom. Únava sa prejavovala aj v armáde. V lesoch sa ukrývali tisíce vojenských zbehov, tzv. zelené kádre, vo viacerých vojenských posádkach došlo k vzburám. Najväčšou bola 2. júna 1918 vzbura náhradného práporu trenčianskeho c.k. pešieho pluku 71. v srbskom meste Kragujevac. Po jej potlačení 44 slovenských vojakov zastrelili.

„Muži 28. októbra“ a budova Tatrabanky v Turčianskom
Svätom Martine ( fotografie sa po "kliknutí" zväčšia )

Prejavom radikalizujúcich sa nálad bola napr. aj oslava 1. mája 1918, zorganizovaná sociálnymi demokratmi v Liptovskom Sv. Mikuláši, kde bol hlavným rečníkom V. Šrobár. Rezolúcia z tohto zhromaždenia o.i. požadovala samourčovacie právo aj „pre uhorskú vetvu československého kmeňa“. V lete 1918 uznali dohodové mocnosti Čecho-Slovákov za spojenecký národ aj jednotu čs. armády, ktorá podliehala ČSNR a viedla na troch bojiskách vojnu proti armádam Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. V Prahe vznikol 13. júla 1918 z členov tajnej domácej odbojovej organizácie MAFFIA Národný výbor československý.

14. októbra 1918 začala činnosť dočasná vláda česko-slovenská v Paríži. Na jej čele bol T. G. Masaryk, ktorý bol vtedy v USA. T. G. Masaryk zostavil a uverejnil 18. októbra 1918 Washingtonskú deklaráciu, v ktorej sa vyhlasujú požiadavky na úplnú samostatnosť, spojenie Čiech „so slovenskými bratmi zo Slovenska“ a vznik Československej republiky. Jej vznik vyhlásili v Prahe „muži 28. októbra“ A. Rašín, F. Soukup, J. Stříbrný, A. Švehla a V. Šrobár. Národný výbor československý vydal 28. októbra 1918 zákon č. 1 : „Samostatný štát Československý vstúpil do života...“

Časť deklarantov Deklarácie slovenského národa

30. októbra 1918 sa v Turčianskom Svätom Martine v budove Tatrabanky uskutočnila porada, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia Slovenskej národnej strany, zástupcovia Slovenskej ľudovej strany a sociálni demokrati. Novovzniknutá Slovenská národná rada na porade schválila Deklaráciu slovenského národa o spojení slovenského národa s českým národom v spoločnom štáte. Matúš Dula, predseda Slovenskej národnej strany zaslal 30. októbra 1918 Národnému výboru v Prahe telegram, text ktorého bol totožný s uznesením, schváleným na dôvernej porade Slovenskej národnej strany z 24. mája 1918 : „Slovenská národná strana stojí na stanovisku bezpodmienečného a bezvýhradného samourčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe vindikuje pre slovenský národ účasť na vytvorení samostatného štátu – pozostávajúceho zo Slovenska, Čiech, Moravy a Sliezska.“