BEZ VZNIKU ČESKOSLOVENSKA BY DNES NEBOLO SAMOSTATNÉ SLOVENSKO
obr.0988a obr.0988b obr.0988c obr.0988d obr.0988e

Vznik Československa - spoločného štátu Čechov a Slovákov

V dejinách civilizácie a súčasne aj každého národa existujú míľniky, ktoré sú pre konkrétnu spoločnosť určujúce na mnohé desaťročia dopredu. V moderných dejinách Slovákov sú takýmito míľnikmi niektoré udalosti v minulom tisícročia, na ktoré sa často z rôznych dôvodov zabúda. Napriek tomu mnohé pre Slovákov aj významné udalosti, odohrávajúce sa na začiatku v 20. storočia, mali pre Slovákov vskutku zásadný význam - boli dôležitým míľnikom na dlhej ceste vývoja Slovenska v Európe. Prvým míľnikom bolo vypuknutie tzv Veľkej vojny, vyvolanej v lete 1914 monarchiami Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktoré na jej spôsob skončenia koncom roka 1918 doplatili svojim zánikom. Viac je tu : otvoriť >>>

Idea spojenia národov Čechov a Slovákov sa objavila ešte v 19. storočí. Plány na ich spoločný štát boli však až do začiatku 20. storočia nesmelé a objavovali sa len okrajovo. Dôvodom boli odlišné prostredie aj podmienky, v akých sa oba národy vyvíjali. Rakúsko-Uhorsko bola jedna monarchia, tvorená dvomi štátmi s úplne rozdielnym vnútorným režimom. Prvý kto už v roku 1914 sformuloval a začal propagovať ideu spoločnej česko-slovenskej štátnosti bol profesor pražskej univerzity T. G. Masaryk, ktorý ju po odchode do emigrácie aj začal uskutočňovať. Masarykov plán bol prijateľný ako pre Čechov, tak aj pre Slovákov. Na začiatku prvej etapy jeho realizácie nachádzal priaznivú podporu u krajanov v zahraničí. S ich podporou sa začal formovať aj zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorsku. Viac je tu : otvoriť >>>

Druhým takým míľnikom bol vznik Československa - spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý vznikol 28. októbra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska, ako jednej v prvej svetovej vojne porazených mocností. Československá republika (ČSR) priniesla Čechom vytúženú obnovu ich štátnosti a Slovákom odtrhnutie územia dnešného Slovenska od Uhorska, druhej časti duálnej monarchie, ktorú po tzv. vyrovnaní ovládli maďarskí nacionalisti. Vznik ČSR zastavil predovšetkým cieľavedomú a násilnú maďarizáciu Slovákov a umožnil slovenskému národu do tej doby nebývalý kultúrny aj národný rozvoj. Slováci sa za 20 rokov existencie prvej ČSR dotvorili na moderný národ a to aj napriek silnej pražskej centralizácii a upieraniu už predtým Slovákom prisľúbeného postavenia v spoločnom štáte. Viac je tu : otvoriť >>>

Idea spojenia národov Čechov a Slovákov sa objavila ešte v 19. storočí. Plány na ich spoločný štát boli však až do začiatku 20. storočia nesmelé a objavovali sa len okrajovo. Dôvodom boli odlišné prostredie aj podmienky, v akých sa oba národy vyvíjali. Rakúsko-Uhorsko bola jedna monarchia, tvorená dvomi štátmi s úplne rozdielnym vnútorným režimom. Prvý kto už v roku 1914 sformuloval a začal propagovať ideu spoločnej česko-slovenskej štátnosti bol profesor pražskej univerzity T. G. Masaryk, ktorý ju po odchode do emigrácie aj začal uskutočňovať. Masarykov plán bol prijateľný ako pre Čechov, tak aj pre Slovákov. Na začiatku prvej etapy jeho realizácie nachádzal priaznivú podporu u krajanov v zahraničí, predovšetkým v USA. S ich podporou sa začal formovať aj zahraničný odboj proti Rakúsko-Uhorsku. Viac je tu : otvoriť >>>

Medzníkom bol rok 1915, keď vo Francúzsku začali spolupracovať M. R. Štefánik s T.G. Masarykom a jeho najbližším spolupracovníkom E. Benešom. Keď v roku 1916 v Paríži vznikla Československá národná rada (ČSNR), Štefánikovou zásluhou dostala charakter politického vedenia odboja. Úspešný boj čs. brigády pri Zborove prispel k sformovaniu čs. zahraničného vojska v Rusku, Francúzsku aj v Taliansku. Armáda ešte neexistujúceho štátu bola uznaná za súčasť vojsk štátov Dohody. Ideu rozbitia habsburskej monarchie si postupne osvojilo Francúzsko, Veľká Británia, neskôr aj USA, ktoré uznali ČSNR za uznali za exilovú vládu budúceho čs. štátu. Keď sa stala v lete 1918 situácia Nemecka a Rakúsko-Uhorska bezvýchodiskovou, národy podunajskej ríše sa začali organizovať a požadovali odtrhnutie od monarchie. Viac je tu : otvoriť >>>



Video je prevzaté z YouTube

K programu vzniku spoločného čs. štátu sa prihlásili domáci politici. 28. októbra 1918 sa v Ženeve stretli zástupcovia čs. domáceho a zahraničného odboja - delegáciu ČSNR na čele s jej tajomníkom E. Benešom a Československého národného výboru (ČSNV) s K. Kramářom. Dohodli sa na vytvorení dočasnej čs. vlády, ako aj na tom, že nový čs. štát bude mať republikánske zriadenie. Keď sa 28. októbra 1918 v Prahe rozšírila správa, že rakúsko-uhorská vláda vyjadrila súhlas s rokovaním o prímerí, Plénum Národného výboru prijalo prvý zákon, vyhlásilo vznik ČSR a následne prevzalo štátnu moc na celom jej území. Slovákov pri tomto akte zastupoval Vavro Šrobár. Viac je tu : otvoriť >>>

V prvej polovici roka 1918 sa začalo tajne formovať politické hnutie aj na Slovensku. Po prvomájovom zhromaždení v Liptovskom Sv. Mikuláši sa na tajnej porade Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine 24. mája 1918 rokovalo o rozchode s Maďarmi aj o orientácii na budúci nový spoločný štát s Čechmi. 23. septembra 1918 vznikla Slovenská národná rada (SNR). Jej menom poslanec v uhorskom parlamente F. Juriga vystúpil 19. októbra 1918 s prehlásením, že nikto iný okrem SNR nie je oprávnený menom slovenského národa vyjednávať o jeho politickom usporiadaní a ani aby už niekto iný bez neho, prípadne proti nemu rozhodoval. Na 30. októbra 1918 zhromaždenie zvolané SNR do Turčianskeho sv. Martina prijalo Deklaráciu slovenského národa, ktorou vyhlásila rozchod s Uhorskom a vyjadrila vôľu slovenského národa k zjednoteniu s českým národom v novom spoločnom štáte. Podrobnejšie informácie o Martinskej deklarácii sú tu : otvoriť >>>

Význam Martinskej deklarácie je v tom, že jej deklaranti nevedeli o udalostiach v Prahe z 30. októbra 1918. O pražských udalostiach spred dvoch dní sa dozvedeli až vo večerných hodinách, po príchode M. Hodžu z Budapešti. Bola nezávislým aktom politikov na Slovensku, ale aj vyvrcholením slovenských národno-emancipačných snáh. SNR však nemala prostriedky na to, aby začlenila územie Slovenska do nového spoločného štátneho zväzku s Čechmi. Celá krajina sa koncom októbra 1918 nachádzala ešte stále v moci úradov a ozbrojených síl poslušných budapeštianskej vláde, pre ktorú bolo vyčlenenie územia Slovenska z Uhorska neprijateľné. SNR tak musela iba čakať na pomoc od rodiacej sa čs. štátnej moci. Viac je tu : otvoriť >>>

Na viacerých miestach Slovenska dochádzalo v dňoch prevratu k tragickým udalostiam. Keď sa vojaci náhradného práporu c.k. pešieho pluku 67 v Prešove 31. októbra 1918 dozvedeli že Rakúsko-Uhorsko požiadalo o prímerie, vypovedali svojim dôstojníkom poslušnosť a začali sa rozchádzať domov. Miestni maďarskí dôstojníci vyhlásili v meste stanné právo a proti vzbúrencom povolali spoľahlivé jednotky zo Spišskej Novej Vsi. Na druhý deň nechali popraviť na prešovskom námestí 41 vzbúrených vojakov aj dvoch civilistov.

Prvá dočasná slovenská vláda, vedená V. Šrobárom prišla 6. novembra 1918 do Skalice. Nariadením ministra V. Šrobára rozpustila SNR v januári 1919. Podrobnejšie informácie o príchode dočasnej čs. vlády na Slovensko sú tu : otvoriť >>>

Odkazy na externé informácie a vysvetlenie pojmov na tejto stránke sú tu : otvoriť >>>

( administrátor použil informácie a foto aj Wikipédie )


<<<  späť na hlavnú stránku
Vymenené 30. 10. 2017