Československé vojská začali 23. januára 1919 obsadzovať Těšínsko, o ktoré čs. vláda viedla spor so svojim spojencom Poľskom. Stalo sa potom, čo poľská vláda vypísala voľby do Seimu aj na tomto území a odmietla ultimátum Prahy, aby sa ho okamžite vzdala. Argumentovala tým, že tieto bývalé územia českého kráľovstva vzhľadom na väčšinu poľského obyvateľstva patria vlastne Poľsku. Na základe toho Poľsko už 31. októbra 1918 obsadilo sporné územia.

Súvisiaca externá informácia o "sedemdňovej vojne" je tu : otvoriť >>>

Velenie čs. armády 23. januára 1919 najskôr ultimátom vyzvalo poľského veliteľa, aby jeho vojsko vyprázdnilo obsadenú časť Sliezska a po jeho odmietnutí vydalo rozkaz na útok. Čs. jednotkám sa podarilo sa Poliakov z obsadeného územia vytlačiť. Obsadzovanie Těšínska trvalo iba šesť dní, incident však vyvolal negatívnu reakciu proti ČSR na parížskej mierovej konferencii. Napriek tomu veľmoci začiatkom februára rozhodli o novej demarkačnej línii v tejto oblasti, výhodnejšej pre Československo a hlavnú časť Těšínska postavili pod medzinárodnú kontrolu. Veľkú úlohu v bojoch o Těšínsko zohral čs. podplukovník Josef Šnejdárek.

Situácia v priestore bojov o Tešínska v r.1919
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Na čs. strane sa do bojov o Těšínsko zapojilo 23 peších práporov, 10 delostreleckých batérií, obrnený vlak, niekoľko lietadiel a necelé 2 jazdecké švadrony. Na poľskej strane bojovalo asi 12 peších práporov, 5 delostreleckých batérií, obrnený vlak a 3 jazdecké švadrony. Dostupné údaje o stratách : 53 mŕtvych, 124 ranených a 7 nezvestných čs. vojakov. Poliaci stratili 92 mŕtvych, 855 ranených, 813 zajatých a zbehnutých vojakov.

Podrobnejšia externá informácia o osobnosti J. Šnejdárka je tu : otvoriť >>>

Československo-poľský spor sa tým však nekončil. Prispel k tomu aj fakt, že Poliaci neuznávali ani staré hranice Uhorska a žiadali pričleniť k Poľsku aj časť severného Slovenska v oblasti Oravy a Spiša. Na Orave išlo o Trstenský a Námestovský slúžnovský okres, na Spiši o polovicu Spišskej župy - až po Poprad. Potom sa poľské nároky zamerali len na severovýchodný Spiš. Predpokladalo sa, že v spore o tieto územia rozhodne plebiscit. Ten sa však napokon nekonal a hranice určila konferencia veľvyslancov v belgických kúpeľoch Spa 28. júla 1920. Poľsku pripadlo 24 lokalít na Orave a 13 na Spiši. Neskôr s určili niektoré menšie úpravy a problém chotára Javoriny vyriešila Rada Spoločnosti národov v prospech ČSR.

Použité zdroje :