Po vzniku Československa bola situácia v zemi neprehľadná. Nový československý štát nemal ani základné mocenské prostriedky ani štátny aparát, ktorými by mohol presadiť autoritu na svojom území. Neboli ešte jasne vymedzené hranice čs. štátu, jeho forma a medzinárodné postavenie. Vojna takmer vyčerpala prakticky všetky dostupné materiálne zdroje, prehlboval sa hospodársky rozvrat, narastali problémy so zásobovaním, ako aj prvé sociálne problémy. Okamžite po prevrate a vyhlásení Československej republiky si preto musel Národný výbor československý prisvojiť zákonodarnú aj výkonnú moc a do príchodu čs. légií zo zahraničia si musel vytvoriť aj domáce vojsko na zabezpečenie svojich štátnych hraníc.

Pohraničné historické územia Českých zemí - "Nemecké Čechy"

Už na druhý deň po vyhlásení vzniku čs. štátu sa pokúsili od nej odpojiť štyri historické české územia obývané nemecky hovoriacim obyvateľstvom, ktorých vodcovia sa nezmierili so stratou svojho výsadného postavenia v zaniknutej habsburskej monarchii. V niekoľkých týždňoch vyhlásili vznik provincie Deutschböhmen na severe Čiech, Sudetenland na severe Moravy a Sliezska, Deutschsüdmähren na južnej Morave a Böhmerwaldgau na Šumave. Odvolali sa na právo o sebaurčení národov podunajskej monarchie a sformovali si dokonca aj jednotky Volkswehru. Nakoniec však museli požiadať čs. vládu o potlačenie sociálnych nepokojov, spôsobených zlým zásobovaním území v pohraničí potravinami. Rýchlo sformované jednotky čs. vojska obsadili pohraničie silou do konca roka 1918. Podrobnejšie informácie o snahe odpojiť nemecké provincie od územia ČSR sú tu : otvoriť >>>

Súvisiaca externá informácia o vzniku nemeckých provincií je tu : otvoriť >>>

Rovnako sa pokúsili odtrhnúť poľsky hovoriaci obyvatelia sliezskeho Tešínska. Domnievali sa, že všetko už dohodli ich exiloví reprezentanti v Paríži. Diplomati sa však dohodli iba na rozdelení Tešínska medzi oba štáty. Lokálni predstavitelia potom vytýčili deliacu čiaru cez sporné územie, ktorá vyhovovala iba Poľsku, ktoré podniklo kroky k premene dočasnej línie na stálu hranicu. Poľská vláda rozmiestnila v spornej oblasti vojenské jednotky a čs. vláda ju vyzvala k ich stiahnutiu. Keď Varšava na výzvu nereagovala, Praha tam vyslala jednotky, ktoré za sedem dní Poliakov vytlačili. Do sporu o čs. hranice, ktorý vyvolal aj krátky vojenský česko-poľský konflikt, nakoniec zasiahla Dohoda. Spor dočasne vyriešil dohovor o československo-poľskej hranici až v lete 1919. Podrobnejšie informácie o krátkom vojenskom konflikte sú tu : otvoriť >>>

Územia Rakúsko-Uhorska pridelené Československu v roku 1920

Najhoršia situácia bola na území dnešného Slovenska, ktorého sa novovzniknuté Maďarsko nemienilo vzdať. Rozhodnutie Dohody, že bývalá uhorská Horná zem pripadla Československu maďarská vláda ignorovala. Keď 6. novembra 1918 prišli do Skalice splnomocnenci čs. vlády, sokolské a dobrovoľnícke oddiely v druhej polovici novembra obsadili západné Slovensko. Vydať ostatné územia Slovenska sa maďarská vláda však zdráhala. Keď sa 24. decembra Maďarsko podvolilo nóte Dohody o stanovení demarkačnej čiary na Slovensku, obsadili 7. divízia čs. „talianskych“ légií 2. januára Bratislavu a do 20. januára 1919 takmer celé územie dnešného Slovenska.

Súvisiaca externá informácia o maďarsko-československej vojne je tu : otvoriť >>>

Po vzniku Maďarskej republiky rád bolo 25. marca 2019 na Slovensku vyhlásené stanné právo a 27. marca prekročili oddiely čs. vojska demarkačnú čiaru s Maďarskom, aby sa pripojili k medzinárodnej intervencii proti maďarským boľševikom. Ich Červená armáda prešla 20. mája do protiútoku a obsadila územie južného Slovenska, na ktorom bola 16. júna ustanovená Slovenská republika rád, ktorá si tiež sformovala jednotky Červenej armády. Presné údaje o jej počtoch neexistujú, odhadujú sa asi na niekoľko tisíc. Podrobnejšie informácie o Maďarskej republike rád sú tu : otvoriť >>>

Vývoj hraníc s Maďarskom v rokoch 1918-1919
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Československo proti boľševickej ofenzíve na územie Slovenska vyslalo vojsko vytvorené čs. légiami, ktoré sa vrátili z Francúzska a Talianska. Sily novej čs. armády v bitke o Zvolen získali maďarskou Červenou armádou okupované územia späť, ktorá koncom júna ustúpila na územie Maďarskej republiky rád. Odišla s nimi aj časť jednotiek "slovenskej" Červenej armády, kde bojovali až do jej zániku na začiatku augusta 1919. Po ich ústupe na územie Slovenská rad zanikla. Podrobnejšie informácie o slovenskej republike rád sú tu : otvoriť >>>

Štátnu hranicu po zdĺhavých rokovaniach stanovila až Versailleská zmluva.

Súvisiace externé informácie - pre záujemcov nasleduje stránka s odkazmi na podrobnejšie informácie a vysvetlenie pojmov použitých v tomto článku : otvoriť >>>

Predchádzajúca súvisiaca informácia je tu >>>
Nasledujúca súvisiaca informácia - otvoriť >>>