Maďarská republika sa po rozpade Rakúsko-Uhorska dostalo do hlbokej vnútropolitickej krízy. Obyvateľstvo, podobne ako v iných krajinách, trpelo následkami vojnového rozvratu národného hospodárstva. Spoločenské vedomie v Maďarsku navyše poznačilo trpké preciťovanie vojnovej porážky, ktorá znamenala aj územné zmeny na prospech novovznikajúcich nástupníckych štátov. V krajine s tradíciou vypätého nacionalizmu vznikali podmienky pre nebezpečnú kombináciu sociálneho radikalizmu, reprezentovaného nedávno vzniknutou komunistickou stranou, s úsilím zachovať predvojnovú integritu ich „svätoštefanskeho kráľovstva“.

Súvisiaca externá informácia o Maďarskej ľudovej republike je tu : otvoriť >>>

Keď 20. marca doručil predstaviteľ vojenskej spojeneckej misie v Budapešti plukovník Vyx maďarskej vláde ultimatívnu nótu, podľa ktorej sa mali maďarské vojská stiahnuť na novú, výrazne na západ posunutú východnú demarkačnú čiaru s Rumunskom. Prezident Károlyi ultimátum odmietol a odporučil vláde, aby odstúpila. Ľavica sociálnej demokracie však bola ochotná utvoriť vládu len s účasťou komunistov. Väznených vodcov komunistickej strany Maďarska na čele so skupinou Bélu Kuna, ktorá sa vrátila zo sovietskeho Ruska, prepustili z väzenia. Narýchlo spojené robotnícke strany nastolili svoju diktatúru podľa vzoru sovietskej „diktatúry proletariátu“.

Súvisiaca externá informácia o Maďarskej republike rád je tu : otvoriť >>>

Prezident Károlyi odstúpil a emigroval. Predsedom rady ľudových komisárov sa stal socialista Sándor Garbai, Béla Kun (Kohn) prevzal vedenie komisariátu zahraničia a vojny. Nová vláda vydala vyhlásenie, v ktorom o.i. oznámila, že republika robotníckych a vojenských rád a jej proletárska armáda v spojení s armádou sovietskeho Ruska porazí „imperialistov Dohody“ a vráti Maďarsku „staré územia“ – predovšetkým Slovensko. Začala sa formovať maďarská Červená armáda, v ktorej sa napriek internacionalistickej ideológii uplatnili sily odhodlané obnoviť integritu Uhorska so zbraňou v ruke.

Súvisiaca externá informácia o maďarsko-československej vojne je tu : otvoriť >>>

Použité zdroje : Kronika 20. storočia 1910-1919, str.245 a 252