Na malom území východného Slovenska, obsadenom maďarskou Červenou armádou vyhlásili 16. júna 1919 predstavitelia maďarských aj slovenských komunistov a socialistov Slovenskú republiku rád so sídlom v Prešove. Vedenie Maďarskej republiky rád sa aj takýmto spôsobom pokúšalo rozšíriť územie pod svojou kontrolou na východ od územia Maďarskej republiky rád v nádeji na spojenie so sovietskou mocou na Ukrajine aj v Rusku.

Utvorenie formálne samostatnej Slovenskej republiky rád bolo odôvodňované revolučným heslom o sebaurčení národov a budapeštianska vláda rád ním čelila obvinenia čs. úradov aj dohodových štátov, že sa usiluje o obnovu Maďarska v rozsahu predvojnového uhorského štátu. Maďarské vojská v tomto období už mali pod svojou kontrolou takmer tretinu územia Slovenska. Podarilo sa im zastaviť nielen útok čs. legionárov a dobrovoľníkov, ktorý sa začal koncom apríla, ale prenikli pomerne hlboko do slovenského vnútrozemia. Na zaujatom území konštituovali orgány maďarskej revolučnej moci ako "robotnícko-roľnícke rady" a direktória.

Revolučný výbor Slovenskej republiky rád vymenoval jedenásťčlennú revolučnú radu pod predsedníctvom českého komunistu z Budapešti Antonína Janouška. Za krátky čas svojej existencie realizoval tento orgán na vymedzenom území prvé politické a sociálne premeny na spôsob sovietskej moci – zoštátnil všetky podniky s počtom na 20 zamestnancov, veľkostatky a cirkevnú pôdu konfiškoval bez náhrady - nerozdeľoval ju však roľníkom. V závodoch zaviedol kontrolu robotníckych rád nad výrobou a začal organizovať jednotky Červenej armády.

Súvisiaca externá informácia o Slovenskej republike rád je tu : otvoriť >>>

Sústredený nápor československých a rumunských vojsk spolu s tvrdým postojom Dohody prinútil Maďarskú republiku rád 24. júna 1919 uzavrieť v Bratislave mier, podľa ktorého sa maďarské vojská stiahli zo slovenského územia. Ich odchodom Slovenská republika rád zanikla 7. júla 1919.

Použité zdroje : Kronika 20. storočia 1910-1919, str.249