( informácia bude ešte rozšírená ) V priebehu tzv. tretej bitky o Charkov sa odohrala aj epizóda, významná pre československý vojenský zahraničný odboj v druhej svetovej vojne. Pri dedine Sokolovo 8. marca 1943 podstúpili svoj prvý boj príslušníci 1. československého samostatného poľného práporu na východnej fronte. Pod Charkovom vybudoval 10 km široký úsek obrany na južnom brehu rieky Mža medzi osadami Arťuchovka a Timčenkov. Stred úseku chránilo presunuté postavenie na severnom brehu Mže v dedine Sokolovo. Posilnená 1. pešia rota nadporučíka Otakara Jaroša ho zaujala 4. marca. V nasledujúcich dňoch čs. jednotky budovali obranné postavenia a pripravovali sa na svoj prvý boj. Prvý nemecký útok do priestoru Sokolova sa začal 8. marca skupinou tankov proti pravému boku obrany, po paľbe protitankových diel sa však stiahli. O dve hodiny neskôr sa už začal útok väčšieho počtu tankov, podporovaných pechotou na obrnených transportéroch. Poobede prenikla nemecká pechota až do Sokolova. Keď sa začalo bojovať o jednotlivé domy, veliteľ čs. práporu vyslal cez rieku Mžu bojujúcej 1. rote posily breh jednu čatu 3. roty a všetkých 10 pridelených tankov. Hrubý ľad do tej doby zamrznutej rieky však zmäkol a tanky už neudržal. Boj čs. jednotiek v Sokolove podporovalo iba delostrelectvo paľbou z ľavého brehu rieky. Keď sa rieka Mža stala pre tanky nepriechodnou, obrana Sokolova bola zbytočná a veliteľ čs. práporu rozhodol obrancov dediny stiahnuť na južný breh rieky, rozkaz sa im však nepodarilo doručiť. Nemecké tanky a transportéry prenikli až ku kostolu, kde padol aj nadporučík Otakar Jaroš a jeho zástupca nadporučík Jaroslav Lohrer-Lom. Boje medzi ruinami Sokolova trvali do až polnoci, keď sa časť jednotiek podarilo stiahnuť za rieku. V prvom boji utrpel čs. prápor ťažké straty, celkom 86 mŕtvych a 56 ranených. Časť z nich padla do zajatia, no Nemci ich väčšinu brutálne povraždili, vrátane ranených vojakov aj časti zdravotníkov, sústredených v kostole. Nemecké straty boli odhadnuté na približne 300 mŕtvych a ranených, 19 zničených tankov a 4 až 6 obrnených transportérov. Stiahnutím obrancov Sokolova sa boj čs. práporu o dedinu neskončil. Už v nasledujúci deň večer zaútočila na Sokolovo 2. pešia rota, ktorá s podporou sovietskych jednotiek ovládla severozápadnú časť obce. V boji boli zasiahnuté ďalšie 3 nemecké tanky. V rovnakú dobu prešla rieku aj časť 3. roty, ktorá mala byť pripravená podporiť útok na Sokolovo. Okolo polnoci boli však obe roty stiahnuté do pôvodných postavení na pravom brehu rieky. 1. čs. samostatný poľný prápor vytrval vo svojich obranných postaveniach na rieke Mža až do 13. marca 1943. Schéma úseku obrany 1. roty 1. čs. poľného práporu v Sokolove ( po "kliknutí" sa mapa zväčší ) V tej dobe sa však bojovalo už v Charkove, t.j. v tyle čs. práporu, ktorému začalo hroziť jeho obkľúčenie. Práporu sa podarilo úspešne odpútať od nepriateľa, pričom na druhú deň bol jeho presun napadnutý nemeckými tankami. Podarilo sa mu však vyhnúť boju a 15. marca 1943 jeho vyčerpaní príslušníci dorazili na prepraviská cez rieku Donec. Počas ústupu však prišiel o väčšinu prepravných prostriedkov, ťažkých zbraní, zásob a ďalšieho materiálu aj vybavenia. Bojom vážne oslabený čs. prápor bol 25. marca prevelený do zálohy Voronežského frontu. Videoklip z filmu SOKOLOVO je uverejnený na YouTube Boj čs. vojakov pri Sokolove mal mimoriadny význam pre zahraničný odboj, lebo zreteľne demonštroval príspevok čs. občanov k vojnovému úsiliu na v tej dobe už rozhodujúcom fronte 2. svetovej vojny. Z vojenského hľadiska to bola iba o nevýznamná epizóda na tak rozsiahlom bojisku tzv. tretej bitky o Charkov. Československí vojaci pri Sokolove však osvedčili svoje vysoké kvality a preukázali veľké hrdinstvo, čo si všimlo aj velenie Červenej armády. Celkom 87 príslušníkov bolo za bitku pri Sokolove vyznamenaných sovietskymi radmi a Otakar Jaroš, posmrtne povýšený na kapitána, ako prvý cudzinec dostal titul hrdinu Sovietskeho zväzu. <<< späť na informáciu č. 85 |