Vznik tzv. Slovenského štátu - t.j. vojnovej Slovenskej republiky v noci zo 14. na 15. marca 1939 a predovšetkým jej hodnotenie doby jej existencie vyvoláva dodnes mnoho sporov medzi politikmi a najmä medzi novodobými "odborníkmi" na obdobie 1939 až 1945. Názory občanov na dobu existencie vojnovej Slovenskej republiky, vedenej katolíckym kňazom Jozefom Tisom má približne rovnaký počet priaznivcov a odporcov.

Slovenská Televízia vysielala v roku 2008 nasledujúcu relácia, ktorá iba potvrdzuje rozdielnosť prístupov k hodnoteniu vzniku, existencie, charakteru a zániku vojnového slovenského štátu, ako aj k hodnotenie jeho politických a duchovných lídrov :

Slováci do roku 1939 nikdy nemali svoj vlastný štát a ten potom vznikol a existoval za okolností, ktoré dehonestovali aj ideu jeho štátnosti. Slovensko sa zúčastnilo prepadu 1. septembre 1939 Poľska a má teda svoj podiel na vzniku 2. svetovej vojny, o čom sa akosi nehovorí. Neskôr sa zúčastnilo aj prepadu Sovietskeho zväzu po boku nemeckých ozbrojených síl a jeho satelitov. Rozhodne by sa však nemalo zamlčovať, že predstavitelia vojnového slovenského štátu - s výnimkou časti armády a malého počtu štátnych funkcionárov, ktorí sa podieľali na odboji a SNP - zostali s Hitlerom až do trpkého konca. Najvážnejšia je však účasť režimu na zločine genocídy a to je problém, ktorý je treba mať neustále na pamäti a ktorý sa nesmie zamlčovať ...

O uvedených problémoch existencie vojnového slovenského štátu však rozhodne nemôžu hovoriť "odborníci" ktorí zamlčujú, že fašizmus bol ako ideológia v 2. svetovej vojne porazený aj za prispenia príslušníkov domáceho a zahraničného odboja. Zamlčujú, že práve preto sú Slováci považovaní za národ, ktorý aktívne bojoval proti fašizmu po boku Spojencov a preto nesie zásluhy na jeho porážke...