Vyhlásenie "samostatného Slovenského štátu" dňa 14. marca 1939 po rokovaní Tisa s Hitlerom v Berlíne umožnilo Nemecku vytvoriť si Protektorátu Čechy a Morava už na druhý deň. Rozbitím aj "druhej republiky" česko-slovenskej jej "rozkladom z vnútra" Nemecko získalo výzbroj aj výkonnú ekonomimku bývalej ČSR, potrebnú na prípravu novej vojny. Tisovi v Berlíne údajne predložili informáciu, že ak sa Slovensko okamžite neodtrhne, tak si vraj jeho územie chystajú rozdeliť Maďarsko a Poľsko. Tiso tam nič nesľúbil, ani sa k ničomu nezaviazal a povedal, že o vyhlásení samostatnosti Slovenska musí rozhodnúť snem. Tzv. Slovenský štát sa teda nezrodil z vôle národa, ale na osobný a veľmi drsný nátlak Hitlera, ktorý po podpise "mníchovskej dohody" jej signatárom prisľúbil, že už nebude od ČSR vôbec nič požadovať :

Štrnásty marec 1939 predstavuje veľmi krátku etapu v slovenských dejinách, ktorú nie je dôvod oslavovať. Vojnová Slovenská republika ako celok určite nebola vhodným vzorom ani príkladom do budúcnosti. Na druhej strane, hoci to bol vazalský aj totalitný štát, Slováci ukázali svetu svoju schopnosť postarať sa sami o seba. Ak však niekto tvrdí, že bola aj iná alternatíva, mal by jasne povedať, aká. Prečo však s tou inou alternatívou neprišli československí politici už v septembri 1938, keď náš spoločný štát s dobre vyzbrojenou armádou existoval ešte neokýptený? A prečo "po Mníchove" vláda ČSR kapitulovala na celej čiare? Podrobnejšie informácie sú uvedené na externej stránke tu :  otvoriť >>> 

Na takéto otázky by však rozhodne nemali odpovedať politici, ale slovenskí a českí historici  spoločne.