Legionár a budúci čs. generál J. Šnejdárek bojoval na Slovensku proti maďarským boľševikom
Maďarskí delostrelci plk. Šnedárek na vel. stanovišti gen. Šnejdárek V oslobodenom Zvolene Zajatí Maďari

Armádny generál Josef Jiří Šnejdárek

Armádny generál Josef Jiří Šnejdárek sa narodil 2. 4. 1875 v Napajedlách pri Zlíne ( dnešná Česká republika ). V roku 1895 bol vyradený ako premiant na pražskej kadetke a nastúpil službu ako kadet u Trainregiment Nr. 2 v Budapešti. Za svoje výsledky v škole bol mimoriadne povýšený do hodnosti poručíka a prevelený k Trainbatalionu Nr.14 do Insbrucku. Počas dovolenky sa v roku 1896 zúčastnil v radoch tureckej armády obranných bojov proti Grékom. Za službu v cudzej armáde bol predčasne penzionovaný a odišiel z činnej služby v rakúsko-uhorskej armáde „na vlastnú žiadosť“. Po cestách v Afrike dobrovoľne vstúpil do Cudzineckej légie ako radový legionár.

Od januára 1899 bol príslušníkom 2. pluku Cudzineckej légie, s ktorým pôsobil na Sahare, v Maroku a Alžírsku. V rokoch 1906-1907 sa stal frekventantom pechotnej školy v St. Maixent. V rokoch 1907-1911 bol v 1. pluku alžírskych strelcov, od septembra 1911 v 4. pluku alžírskych strelcov v Tunise, neskôr v 4. pluku domorodých strelcov.

Po vypuknutí I. svetovej vojny sa zúčastnil bojov na západnom fronte, v ktorých bol niekoľkokrát ranený. Za vojny sa tiež podieľal na budovaní československých légií vo Francúzsku v spolupráci s Milanom Rastislavom Štefánikom. Od novembra 1917 bol pridelený k Československej národnej rade v Paríži. Na jar 1918 sa stal pobočníkom vrchného veliteľa československých vojsk generála Janina.

Po návrate do Československa bol veliteľom vojsk operujúcich v okolí moravského Těšína proti Poliakom, pri bojoch s Maďarmi na Slovensku bol veliteľom 2. divízie. Od septembra 1919 bol vojenským veliteľom Prahy. V rokoch 1919-1920 bol pridelený k Francúzskej vojenskej misii v Československu.

V rokoch 1920 – 1922 je veliteľom 9. pešej divízie v Trnave. V rokoch 1923-1924 je veliteľom 7. pešej divízie v Olomouci. Od decembra 1924 je veliteľom 11.pešej divízie v Košiciach, v rokoch 1925 – 1932 košickým krajinským vojenským veliteľom, 1932 – 1935 krajinským vojenským veliteľom v Bratislave. V Bratislave začína stavať, ako prvý v Československu pohraničné opevnenia, bunkre, ktoré sa v kategorizácii sa uvádzajú ako typ Šnejdárek.

V júli 1935 vo veku 60 rokov je penzionovaný. V októbri 1938 je menovaný veliteľom Národných streleckých gárd. Po okupácii Československa odchádza do Francúzska, kde po vypuknutí 2. svetovej vojny poskytuje svoje služby tvoriacej sa československej armáde. Po porážke Francúzska sa usadil v marockej Casablanke, kde krátko po ukončení II. svetovej vojny ( pripravujúc sa na návrat do oslobodenej vlasti ) 13. 5. 1945 umiera. Domov sa vracajú jeho pozostatky spolu s pozostatkami manželky Catherine de Constantin až v septembri 1996. Pochovaný je v rodných Napajedlách.

<<<  späť.


Aktualizované 18. 6. 2009