VENOVANÉ PAMIATKE VOJAKOV TRENČIANSKEHO C.a K. PEŠIEHO PLUKU 71
  Poprava dňa 8. 6. 1918 na Stanovlianskom poli Cintorín 44 slovenských vojakov v Kragujevaci 8. júna 1918 po poprave na Stanovlianskom poli


Vojenský cintorín a srbská kaplnka v Trenčíne

Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914 vypovedaním vojny Srbsku zo strany Rakúsko-Uhorska a ukončila sa 11. novembra 1918 po kapitulácii ústredných mocností po prelomení solúnskeho frontu a ofenzíve Spojencov na talianskom a "západnom fronte". Vojna mala pre Srbsko a srbský národ tragické následky : 30% obyvateľov Srbska bolo usmrtených, jeho hospodárstvo bolo vydrancované a zničené, srbské vojenské cintoríny boli husto rozosiate po teritóriu severnej Afriky a celej Európy. Okrem bojových polí, zostali hroby aj pri zajateckých táboroch - najväčšie z nich sa nachádzali práve v Podunajsku.



Liturgickú pieseň "Tebje pajom" spieva Evanjelický spevokol "ZVON" z Trenčína.

Podobne ako Srbsko aj ďalšie národy, ktoré sa zúčastnili vojny a mali v nej veľké straty, riešili v povojnovom období problém udržiavania a úpravy miest svojich padlých na veľkých mierových konferenciách. Problematiky vojnových hrobov a pietnych miest sa dotýkali najmä články 225 a 226 Versaillskej, čl. 171 a 171 Saint Germainskej a čl. 155 a 156 Trianonskej zmluvy i ďalších dohôd.

Vysvetenie vojenského cintorína 28.9.1932 Pietny akt na vojenskom cintoríne 28.9.1932 Veľvyslanec B. Lazarevič pri vysvetení cintorína a kaplnky
Vysvetenie vojenského cintorína a srbskej kaplnky 28. septembra 1932

Mesto Trenčín sa v Srbsku dostalo do povedomia v povojnových časoch 1. ČSR najmä vďaka slovenským vojakom - príslušníkom 71. trenčianskeho pluku, ktorí sa vzbúrili v Kragujevci na sklonku 1. svetovej vojny. Mimoriadne väzby Trenčína s Kragujevcom prispeli zaiste k tomu, že sa rozhodlo práve v Trenčíne vybudovať kaplnku - kostnicu, kde by boli sústredené kosti vojakov pochádzajúcich z teritória Kráľovstva SHS.

Vstup na voj. cintorín od mesta Spoločný hrob 39 neznámych vojakov Hroby po ľavej strane
Pohľad z dolnej časti cintorína

6. novembra 1924 bol v Trenčíne podpísaný Protokol o výstavbe kaplnky - kostnice v Trenčíne s kapacitou pre 180 exhumovaných. Mestské zastupiteľstvo v roku 1925 uznesením rozhodlo, že vyčlení pozemok v susedstve mestského cintorína pre stavbu kaplnky - kostnice a darovalo ho Kráľovstvu SHS.

Srbská kaplnka a schody po oprave Srbská kaplnka - oprava strechy Základná oprava hrobu - možné riešenie
Srbská kaplnka po základnej oprave

V tomto čase silnejúce vzťahy Trenčína a Kragujevca umocnila skutočnosť, že v roku 1926 kráľ Alexander I. Karadjordjevič udelil mestu Trenčín vysoké štátne vyznamenanie: Rad sv. Sávu III. stupňa, ktorý bol mestu slávnostne odovzdaný práve pri príležitosti posviacky kaplnky v Trenčíne. Slávnostná posviacka sa uskutočnila 6. mája 1928. Pri slávnosti juhoslovanská strana symbolicky odovzdala kostnicu do starostlivosti mesta, pričom zazneli národné hymny v podaní vojenskej hudby.

Spracované skrátením práce Bojana Radovanovića
Č.b. foto : archív Trenčianského múzea
Farebné foto : JoCer a MirOn

<<<  späť
Aktualizované 1. 6. 2008