(1. príloha k informácii Na večnú slávu synom Francúzska) Účasť Francúzov na slovenskom povstaní v r. 1944 je typickým príkladom medzinárodného rozmeru tohto ozbrojeného vystúpenia proti nacistickej okupácii, ktorým sa Slovensko začlenilo do širokého celoeurópskeho hnutia odporu počas 2. svetovej vojny. Je konkrétnym výrazom medzinárodnej solidarity, keď príslušníci inej národnosti bojovali za slobodu slovenského národa a tu žijúcich národností so zbraňou v ruke, riskujúc vlastné životy. Najpočetnejšiu skupinu francúzskych bojovníkov SNP tvorili utečenci zo zajateckých a koncentračných táborov a zo závodov, kde boli nasadení na nútené práce v prospech nemeckého vojnového hospodárstva. Niektorí z nich prekonali aj viacročnú dramatickú anabázu, kým sa ešte pred Povstaním dostali na partizánske základne v slovenských horách. V Kantorskej doline v Turci utvorili samostatný oddiel, ktorý potom v SNP bojoval v rámci 1. čs. partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika. Meno tejto významnej osobnosti novodobej slovenskej histórie bolo v SNP dosť frekventované. Vyskytovalo sa v pomenovaní siedmych partizánskych jednotiek a niesol ho tiež jeden z troch povstaleckých pancierových vlakov. Aj tento fakt dokumentuje spoločnú históriu slovenského a francúzskeho národa a vzbudzuje k nej úctu. Ďalšia početná skupina Francúzov nasadených na práce v zbrojovke v Dubnici nad Váhom prešla k partizánom začiatkom februára 1945. Začlenili ju do Partizánskeho zväzku Jána Žižku. Francúzski občania bojovali aj v ďalších partizánskych zoskupeniach v rôznych regiónoch Slovenska. Celkový počet ich obetí ( vrátane civilov ) bol vyše 100 osôb. Spoločným motívom účasti Francúzov v odboji a povstaní na Slovensku bola nenávisť k nacistickým pokoriteľom Francúzska, rovnako tak snaha pomôcť slovenským povstalcom v boji proti okupantom ich krajiny. Táto pomoc bola o to cennejšia, že sa udiala prevažne už po oslobodení Paríža ( 25. augusta 1944 ), teda v čase, kedy bol aktuálny ich návrat do vlasti. Napriek tejto lákavej príležitosti neváhali ostať medzi slovenskými povstalcami a aktívne sa zúčastnili boja proti nacistickým okupantom Slovenska. Významnú úlohu v bojoch SNP zohrala jednotka francúzskych dobrovoľných bojovníkov kapitána Georgesa Bazarera de Lannurien. Nasadzovali ju na najťažšie úseky povstaleckého frontu. Jednotka sa vyznačovala vysokou organizovanosťou aj keď iba tretinu v nej tvorili vojenské kádre, ktoré mali už skúsenosti z bojov na fronte. Jej príslušníci patrili k najodvážnejším bojovníkom SNP, čo dokázali už v prvých dňoch Povstania pri obrane Strečnianskej tiesňavy. Do boja išli v presvedčení, že i ďaleko od vlasti bojujú za slobodu a nezávislosť svojej krajiny. Aj napriek značným stratám odchádzali zo strečnianského bojiska na odpočinok zoradení v trojstupe a s melódiou Marseillaisy na perách. Ani v najťažších chvíľach, najmä v čase pobytu v slovenských horách v zime 1944 / 1945, francúzski bojovníci neklesali na duchu, nestrácali nádej, že sa vrátia k svojim blízkym v oslobodenej vlasti. Nepodarilo sa to všetkým, no tým čo prežili, zostal obraz Slovenska v ich srdciach a mysliach navždy. Natrvalo zapísali do pamäti francúzskeho i slovenského národa. Slovensko sa im dodnes hlboko klania za to, že sa pre ozbrojený odpor proti nacistickej zvoli rozhodli v pravej chvíli a na pravom mieste. Sumarizujúc zmysel výstavy z pohľadu poznania histórie zahraničnej účasti v
SNP môžme konštatovať, že účasť Francúzov v našom povstaní bola
prejavom ľudskej spolupatričnosti a snahy bojovníkov rôznych národností zabrániť
fašistickému zlu a znovu nám otvoriť dejiny. Snaží sa v návštevníkoch evokovať
myšlienky a spomienku na ľudí, ktorí pred šesťdesiatimi rokmi prežili azda
najťažšie dni svojej životnej púte. Bývalí bojovníci na ne nezabúdajú, lebo tie
chvíle navždy uviazli v ich pamäti a srdci. A nesmieme zabudnúť ani my,
súčasníci... "Vynikajúca jednotka sa zrodila zo skupiny Francúzov, ktorí ušli z nemeckých žalárov, na energický podnet kpt. de Lannuriena, por. Poupeta a npor. Tomasiho, z vôle znovu sa chopiť zbrane a zúčastniť sa oslobodzovacích bojov. Jednotka sa vynikajúcim spôsobom zúčastňuje na partizánskych akciách na území Slovenska. Bez oddychu útočí na nepriateľa, ničí komunikácie a spôsobuje mu ťažké straty. Bojujúc ďaleko od matky vlasti, často osamotene uprostred nepriateľských síl, vysluhuje si svoju zápalitosť v boji, odvahu a mravnú silu, obdiv a uznanie svojich slovenských a ruských spolubojovníkov. Je živým svedectvom francúzskeho vlastenectva..." <<< späť na stránku "Na slávu..." |