(4. príloha k informácii Na večnú slávu synom Francúzska) Na tejto stránke sú uvedené stručné životné osudy 20-tich francúzskych bojovníkov, zvečnených na portrétoch akad. sochárom Štefanom Pelikánom. Prezentované portréty sú súčasťou výstavy "Na večnú slávu synom Francúzska ! ". Na tejto stránke je prezentovaných prvých 10 portrétov. Všetky sú doplnené stručnými informáciami o osudoch, publikovaných v knihe "Francúzi v SNP". Salvator Tony Arditty (* 20.10.1916 ) Po vpáde hitlerovských vojsk do Francúzska sa zúčastnil obrany pevnosti Belford, kde 18.6.1940 padol do zajatia. Na druhý pokus ušiel zo zajateckého tábora v Nemecku a dostal sa do Maďarska. Keď sa dozvedel o prípravách na SNP prešiel na Slovensko a stal sa príslušníkom jednotky francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. B. de Lannuriena, kde bol veliteľom mínometnej skupiny a prieskumníkom. Zúčastnil sa partizánskeho boja slovenských horách až do príchodu oslobodzovacích jednotiek. Albert Acheray (*17.1.1919 +18.1.1988 ) Prevádzal skupinky francúzskych dobrovoľníkov cez maďarsko-slovenské hranice, ktorách cieľom bolo bojovať v SNP. V jednotke kpt. G. B. de Lannuriena bol prieskumníkom v hodnosti rotného. Počas partizánskej vojny bojoval v horách Nízkych Tatier a v oblasti Poľany. Svoje spomienky z vojny a SNP zaznamenal v knihe "La brigade Stefanik", vydanej Éditions France-Empire v Paríži v roku 1991. Zomrel v Paríži 18. januára 1988.
Jean Baptiste Boyer (*31.8.1922 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a v
Dubnici nad Váhom, odkiaľ odišiel s 18-člennou skupinou Francúzov do hôr, ktorá
sa 9.9.1944 pripojila k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena.
Ako strelec z ľahkého guľometu sa zúčastnil bojov pri Janovej Lehote v poslednej
dekáde septembra 1944 a potom na juhozápadnom úseku povstaleckého frontu. Koncom
októbra 1944 prešiel s povstalcami do hôr na partizánsky spôsob boja.
Roger Camberlyn (*23.5.1921 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a odtiaľ
ho preložili do zbrojovky v Dubnici nad Váhom, kde prišiel 16.8.1944. Začiatkom
septembra odtiaľ ušiel a pridal sa k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G.
de Lannuriena. Bol prieskumníkom 2. čaty por. Jeana-Luca Lehmanna. Zúčastnil sa
bojov pri Slovenskom Pravne, Čremošnom, Svätom Kríži nad Hronom, Janovej Lehote
a neskôr v okolí Hontianskych Nemiec a Prenčova. Svoju bojovú činnosť na
Slovensku zakončil v horách Malej Fatry v blízkosti obce Čičmany, kde sa v
apríli 1945 spojil s oslobodzovacími vojskami.
Pierre Cornebois (*27.3.1916 +2005 ) Bol medzi prvými, ktorí v auguste
1944 prešli z Maďarska na Slovensko, na partizánsku základňu v Kantorskej doline.
Stal sa veliteľom družstva a zástupcom veliteľa 2. čaty jednotky francúzskych
dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena. Zúčastnil sa od počiatku všetkých bojov
jednotky, do ktorých bola na povstaleckom fronte nasadená a neskôr partizánskej
vojny v horách. Po vojne pokračoval v službe vo francúzskej armáde. Louis Cros (*20.10.1920 ) Začiatkom augusta 1944 prišiel do Dubnice nad Váhom, kde ho nasadili na nútené práce. Odtiaľ v noci z 5. na 6. februára 1945 ušiel spolu so 186 Francúzmi k partizánom zväzku Ján Žižka. Zúčastnil sa partizánskej vojny v horách v priestore Čičmian, Kamennej Poruby, Rajeckej doliny a Súľovských skál. O bojoch v SNP napísal knihu, ktorej vydanie vo francúzskom a slovenskom jazyku pripravil Klub priateľov Francúzska a Slovenska v roku 2008. Georges Dallois (*15.11.1918 +16.9.2002 ) V bojoch proti Nemcom v júni 1940 padol do zajatia. Prešiel viacerými zajateckými tábormi odkiaľ sa pokúšal ujsť. Až na štvrtý raz sa mu to podarilo a dostal sa do Maďarska. V polovici augusta 1944 ilegálne prekročil maďarsko-slovenskú hranicu a prešiel na Slovensko. V Kantorskej doline v Turci vstupil do jednotky kpt. de Lannuriena. Bol guľometčíkom do 3. čaty, s ktorou sa zúčastnil bojov na povstaleckom fronte. Po prechode povstalcov do hôr pokračoval v partizánskej vojne. Bol ranený v horách nad Revúcou v prestrelke s nemeckou trestnou jednotkou a padol do zajatia. Dostal sa opäť do zajateckého tábora a neskôr do viedenskej nemocnice, kde sa dočkal oslobodenia. V rokoch 1999 - 2002 bol prezidentom Združenia francúzskych dobrovoľných bojovníkov na Slovensku. Bol čestným občanom Strečna. Zomrel 16.9.2002, krátko po návrate zo Slovenska. Paul Maxime Donnadieu (*5.5.1914 ) V r. 1943 ho deportovali na nútené práce do Rakúska. V lete 1944 bol preložený do Dubnice nad Váhom, odkiaľ začiatkom septembra ušiel na povstalecké územie. Ako poručík bojoval v jednotke kpt. G. de Lannuriena. So svojou skupinou zabránil postupu nemeckých tankov v priestore Žibritova. Po ústupe povstalcov do hôr prežil zimu vďaka pomoci rodín Kedrovej a Hudecovej, baníkov z Medzibrodu a obyvateľov obce Svätý Ondrej. Svoj vrelý vzťah k Slovensku a jeho obyvateľom vyjadril v precítených básňach, ktoré recitovali pri príležitosti osláv výročí SNP na pamätných miestach SNP. Bol čestným občanom horehronskej obce Medzibrod. Žil v Marseille. Stránka je po havárii archívneho počítača v rekonštrukcii. << späť stránku "Na slávu..."<<< späť na stránku "franslo" |