Od jesene 1918 sa armády Centrálnych štátov nachádzali v beznádejnej situácii. Bojujúce armády už nedokázali logisticky zabezpečiť ani základnými potrebami. Nemecká ríša preto zareagovala na 14 bodový program prezidenta USA Woodrowa Wilsona rokovaním o prímerí. Rokovanie sa začalo 8. novembra 1918. Keď na druhý deň vypukli v Nemecko nepokoje, cisár Wilhelm II. abdikoval a uchýlil sa do exilu v Holandsku. Prímerie bolo podpísané dňa 11. novembra 1918 v Compiégne vo Francúzsku a vstúpilo do platnosti o 11. hodine parížskeho času. 11. novembra si vo svete začali pripomínať koniec prvej svetovej vojny. Tradícia osláv prímeria sa začala rodiť už pri prvom výročí v Londýne, Paríži aj v ďalších mestách dohodových štátov. Prezident Wilson oficiálne vyhlásil v USA 11. november za Deň prímeria. Jeho symbolom sa stal vlčí mak. Viac informácií je tu : otvoriť >>>

Podpis prímeria - pohľadnica z múzea v Compiégne
( foto sa po "kliknutí" zväčší )

Podpisom prímeria však Nemecko formálne nekapitulovalo. Porážka Centrálnych štátov a víťazstvo štátov Dohody vo "Veľkej vojne" bolo potvrdené až po šiestich mesiacoch prijatím Versailleskej zmluvy Nemeckou ríšou, ktorá zanikla po abdikácii cisára Wilhelma II. V tej dobe však už neexistovala ani Rakúsko-Uhorská ríša - rozpadla sa na niekoľko samostatných štátov; jedným z nich bolo aj Československo. Po vytlačení maďarských vojsk z územia Slovenska boli Trianonskou zmluvou ustanovené hranice s Maďarskom a za ďalších 20 rokov vytvorené aj podmienky na sformovanie základov moderného národa. O vznik spoločného štátu sa zaslúžili osobnosti čs. zahraničného odboja a čs. zahraničné vojsko, bojujúce po boku armád Dohody. Viac informácií je tu : otvoriť >>>

Rozdelenie územia Uhorska medzi nové nástupnícke štáty
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Väčšina vojakov z územia dnešného Slovenska bojovala na Talianskom fronte, kde mnohí aj padli. Spomienky na koniec I. svetovej vojny a pamiatka na „našich“ vojakov sa preto viažu aj na posledné vojnové udalosti v severnom Taliansku. Ich dramatický priebeh je úzko spätý so zánikom Rakúsko-Uhorska, ako aj s vývojom povojnovej situácie v Taliansku aj v štátoch, ktoré sa na záver roka 1918 odtrhli od bývalého Uhorska. Nad talianskym mestom Rovereto zvoní na pamiatku padlých vojakov "Zvon padlých - La Campana dei Cauduti". Na výzvu mesta Říčany sa k jeho zvoneniu dňa 11. novembra pripojilo mnoho miest v Česku aj na Slovensku. Viac informácií je tu : otvoriť >>>

La Campana dei Cauduti - Zvon padlých nad mestom Rovereto
( foto sa po "kliknutí" zväčšia )

Výsledkom prvej svetovej vojny, prvého masového konfliktu 20. storočia, bolo takmer 10 miliónov zabitých vojakov, ďalších asi 20 miliónov bolo zranených a zmrzačených. Do vojny postupne vstúpilo 28 štátov, ktoré obliekli do uniforiem približne 65 miliónov vojakov. Vojna uvrhla do biedy stámilióny civilných obyvateľov, spôsobila obrovské materiálne škody a uvrhla do chaosu do tej doby pomerne usporiadaný svet. Armáda Rakúsko-Uhorska zmobilizovala asi 400 - 450 tisíc Slovákov, z ktorých približne 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených. Viac ako polovica z nich zahynula už v rokoch 1914 - 1915 na východnom fronte. V rokoch 1915 - 1918 boli útvary s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na talianskom fronte.

Súvisiace informácie :