Karpatsko-duklianska operácia bola útočnou operáciou vojsk sovietskej Červenej armády a jednotiek 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Začala sa v juhovýchodnom Poľsku a na severovýchodnom Slovensku 8. septembra 1944 s cieľom umožniť spojenie povstaleckých jednotiek na Slovensku s vojskami Červenej armády. Po potlačení Slovenského národného povstania nemeckými jednotkami a prechodu povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob boja v horách operácia stratila svoje opodstatnenie a preto velenie 1. ukrajinského frontu operáciu zastavilo. Jeho československé a sovietske jednotky 28. októbra 1944 prešli do dočasnej obrany. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Karpatsko-duklianska operácia bola súčasťou strategickej Východokarpatskej operácie Červenej armády - podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Ťažké boje o karpatské priesmyky

Prístupy k východným Karpatom proti nim bránila nemecká armádna skupina "Heinrici", tvorená nemeckou 1. tankovou armádou a maďarskou 1. armádou. Obidve armády zaujali dobre vybudovanú a hlboko členenú obranu, siahajúcu až do hĺbky 50 km. Obrana sa sústredila najmä na priechodné údolia potokov, riečok a na horské priesmyky, ktoré boli jedinými schodnými miestami pre sovietsku ťažkú techniku. Malé množstvo komunikácií navyše obmedzovalo možnosti rýchleho manévru. Nemci tam účelne využili systém ohniskovej obrany dominantných výšin. Charakter terénu a nepriaznivé poveternostné podmienky zároveň znižovali aj účinnosť leteckej a delostreleckej podpory útočiacich vojsk.

Plán útočnej operácie ČA v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

V náročnom horskom teréne na severovýchod od mesta Krosno, po vyše dvojhodinovej delostreleckej a leteckej príprave, vyrazila 8. septembra o 8,45 h do útoku pechota 38. armády s podporou 50 tankov a samohybných diel. Podarilo sa jej preraziť prvé pásmo nepriateľskej obrany, postupne však narážala na čoraz silnejší odpor. Ich obranu sa jej však nepodarilo prekonať ani za cenu vysokých strát. Do večera prvého dňa operácie sa síce zväzkom 38. armády útočiacim v pásme prielomu podarilo prelomiť obranu nemeckých vojsk a postúpiť do hĺbky 10 až 12 km, ale v nasledujúcich dňoch boje nadobudli vleklý a vyčerpávajúci charakter. Pred koncom prvej polovice septembra boli do bojov nasadené aj sily 4. UF - celá 1. gardová armáda, 18. armáda a 17. gardový strelecký zbor.

Plán nemeckej obrany v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

Po ťažkých a zdĺhavých bojoch v predhorí Karpát na prístupoch k čs. hraniciam sa 20. septembra 1944 na slovenské územie ako prvé prebojovali vojská sovietskej 1. gardovej armády. Jednotky 1. čs. armádneho zboru vstúpili na slovenské územie 6. októbra v priestore Duklianskeho priesmyku. Po prekonaní nemeckej obrany na hlavnom horskom hrebeni museli sovietski aj čs. vojaci znova viesť tvrdé boje o východy z pohoria Karpát. 20. septembra sa v priestore severne od Medzilaboriec na Slovensko prebojovali jednotky 3. horského zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu a 21. septembra oslobodili prvú slovenskú obec – Kalinov. Do 23. októbra sa front posunul iba o 15 až 20 km na juh a juhozápad od Duklianskeho priesmyku sa zastavil v doline rieky Ondavy.

Na pomoc SNP prišli zo ZSSR ako prví čs. letci a výsadkári
( po kliknutí sa foto zväčší )

Do útočnej operácie bola na ľavom krídle vojsk 38. armády zasadená aj 2. čs. paradesantná brigáda ako ľahká pešia jednotka. Oslobodila Besko, niekoľko obcí južne od Sanoku a spolu s tankistami aj obec Pulavy. Počas bojov stratila 625 mužov, dosiahla však pozoruhodné bojové úspechy a získala potrebné bojové skúsenosti. 19. septembra bola stiahnutá z bojov a od 25. septembra začala byť letecky postupne prepravovaná na územie Slovenska ako pomoc pre povstalecké sily. Jej malé jednotky boli po ich prílete okamžite nasadzované na miesta najťažších bojov proti postupujúcim nemeckým silám. Podrobnejšia informácia je tu : otvoriť >>>

Na povstalecké územie Slovenska bol na pomoc ako prvý vyslaný 1. čs. stíhací pluk v ZSSR. Podrobnejšia informácia je tu : otvoriť >>>

Obete za slobodu vlasti

Do konca októbra postúpili útočiace vojská ČA na fronte širokom asi 400 km do hĺbky 40 - 110 km a oslobodili Podkarpatskú Rus aj severné a východné časti východného Slovenska. Všetky nemecké pokusy o protiútok boli neúspešné. Prvý krát vo vojenskej histórii bol v bojoch na širokom fronte prekročený mohutný a silno bránený horský masív, zdolaním ktorého sa otvoril karpatsko-pražský strategický smer. V ťažkých bojoch padlo 21 sovietskych vojakov, asi 100 000 ich bolo ranených mŕtvych, 935 čs. vojakov padlo a vyše 4000 ich bolo ranených. Medzi nimi bol aj generál J. Vedral Sázavský, ktorého zabila protitanková mína asi 100 za čs. hranicou.

Terén v Karpatoch v jeseni 1944 a obnovenie hranice ČSR čs. jednotkou
( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Karpatsko-duklianska operácia mala trvať iba päť dní, nakoniec sa však o Dukliansky priesmyk bojovalo takmer tri mesiace. Bola jednou z najväčších horských operácií v druhej svetovej vojne. Po potlačení povstania a prechodu povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob v horách stratila operácia svoje opodstatnenie a bola preto ukončená. Hoci pôvodný cieľ hlavnej operácie, spojiť sa s povstaleckými ozbrojenými silami nebol dosiahnutý, operácie Červenej armády vo východných Karpatoch viazali veľké nemecké sily, ktoré nemohli byť nasadené proti slovenským povstalcom. Takýmto spôsobom operácie sovietskej ČA a 1. ČSAZ v ZSSR vo východných Karpatoch významne prispeli k dvojmesačnému udržaniu povstaleckého územia.

Dukliansky priesmyk býval preto právom nazývaný tiež ako "brána slobody" a na to by sa nemalo zabudnúť - veď mnohí naši občania bojovali po boku ČA v 1. čs. armádnom zbore a pomáhali tak oslobodiť Slovensko od okupantov aj ideológie, ktorá bola Spojencami porazená v 2. svetovej vojne. Preto by sme sa mali hrdo hlásiť k tomu, že Slovensko je považované za štát, ktorého občania sa podieľali na porážke nacizmu a fašizmu v 2. svetovej vojne.

Záver pre súčasnosť :

O priebehu oslobodzovania územia Slovenska sa medzi historikmi dodnes vedú polemiky, pričom niektorí „noví historici“ často znevažujú boje pri oslobodzovaní Československa, hlavne však priebeh Karpatsko-duklianskej operácie. Zmiešavajú pritom fakty, zveličujú straty, alebo akosi "zabúdajú" na skutočnosť, že Karpatsko-duklianska operácia bola len časťou operácie vo Východných Karpatoch, ktorá prebiehala na fronte vyše 400 km dlhom - od výbežkov Karpát na rumunsko-ukrajinskom pomedzí až po našu Duklu. Straty v celej rozsiahlej operácii často pripisujú iba nášmu úseku a tvrdia, že jednotky, ktoré ju uskutočňovali neboli na boj v horách pripravené - tu sú na porovnanie uvedené straty z podobnej operácie Spojencov : straty v bitke o kláštor Monte Cassino boli 105 000 osôb u Spojencov a 85 000 u Nemcov...

V priebehu Východokarpatskej operácii (t.j. Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej spolu) stratili vojská Červenej armády 26 843 vojakov a 84 000 ich utrpelo rôzne zranenia. 38. armáda a 1. gardová armáda mali 13 579 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených. Straty 1. čs. armádneho zboru predstavovali 1 630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4 060 bolo ranených. Tých, čo padli v boji a zomreli na následky zranení, nám dodnes pripomínajú hroby na vojnových cintorínoch československých a sovietskych vojakov v poľských obciach Nowosielce, Zarszyn a Dukla, v Duklianskom priesmyku a vo Svidníku.

Súvisiace informácie :