Pred vypuknutím prvej svetovej vojny žilo v Rusku približne 100 tisíc Čechov a Slovákov. Do Ruska prišli za prácou a väčšími zárobkami než v Rakúsko-Uhorsku. Žili roztrúsene spravidla vo veľkých mestách v európskej časti Ruska. Súvislejšie vidiecke osídlenie sa vytvorili po roku 1867 iba vo Voliňskej časti gubernii a na Kaukaze. Krajania sa organizovali vo svojpomocných a kultúrnych spolkoch, z ktorých po vypuknutí vojny z Rakúsko-Uhorskom vzišla aj iniciatíva vytvoriť národné jednotky, ktoré by bojovali po boku ruskej armády proti štátom Ústredných mocností - teda aj proti Rakúsko-Uhorsku !

Fotografia z prísahy "Českej družiny" v meste Kyjev
a práporčík v rovnošate s vyložením pre domobranu

Z iniciatívy krajanských združení vznikla v Kyjeve už v auguste 1914 česká domobranecká jednotka o štyroch rotách, známa pod názvom Česká družina. Okrem ruských dôstojníkov a poddôstojníkov ju vytvorilo celkom 720 Čechov a 16 Slovákov. Jednotka po výcviku zložila 28. septembra 1914 prísahu a potom bola vypravená na frontu, kde bola podriadená ruskej 3. armáde. Velenie družinu rozdelilo na menšie jednotky, ktoré mali pri plánovanom prielome na územie Slovenska zabezpečovať tlmočenie a propagandu. Po zmene situácie boli pridelené k ruským divíziám a plukom, u ktorých plnili hlavne prieskumné úlohy a ich vojaci sa pohybovali pred postupujúcimi ruskými zväzkami. Aj v priebehu ďalších, už menej úspešných troch rokov plnili čs. "družiníci" riskantné a náročné veľmi prieskumné úlohy. Okrem a výsluchov zajatých rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov, často preoblečení do uniforiem rakúsko-uhorskej armády plnili prieskumné úlohy v tyle nepriateľa. V prípade ich zajatia boli spravidla okamžite popravení obesením.

Pri počiatočných úspechoch ruskej armády operovali jednotky Českej družiny pod Krakovom, neskôr, po prielome frontu v máji 1915, ustúpili s ruskou armádou až do oblasti Pinských močiarov. Postupne sa Družina doplňovala dobrovoľníkmi nielen z radov Voliňských Čechov, ale aj českých a slovenských zajatcov a prebehlíkov z rakúsko-uhorskej armády. Keď sa počty výrazne zvýšili, v januári 1916 sa družina zreorganizovala na Čs. strelecký pluk, ktorý v máji 1916 prerástol do Čs. streleckej brigády o dvoch plukoch, ku ktorým v apríli 1917 pribudol pluk tretí. Brigáda však ani vtedy ešte nevytvorila kompaktný celok, aj naďalej jej jednotky pôsobili oddelene ako prieskumné formácie na jednotlivých úsekoch frontu vo zväzkoch a útvaroch ruskej armády. Podmienky v Rusku sa pre čs. dobrovoľníkov zásadne zmenili po tzv. februárovej revolúcii v roku 1917.