Českým a slovenským krajanom, žijúcim v lete 1914 na území Ruska, Francúzska a Srbska hrozili ako cudzím štátnym príslušníkom a občanom znepriateleného štátu po vypuknutí vojny s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom tvrdé perzekúcie. Krajanské spolky ako prejav lojality k Francúzsku požiadali francúzsku vládu a podobne aj v Rusku cársky režim o možnosť vytvoriť vojenské dobrovoľnícke jednotky. Na jar 1915 bol z rakúsko-uhorských zajatcov sformovaný v Rusku aj dobrovoľnícky Srbský zbor, do ktorého vstúpilo približne 1000 Čechov a Slovákov. Podrobnejšie iformácie sú tu : otvoriť >>>

Po vstúpení Ruska do vojny vznikla už 12. augusta 1914 z prevažne českých dobrovoľníkov ruská domobranecká jednotka o štyroch rotách, tzv. „Česká družina“. Vytvorilo ju 704 krajanov českej a 16 krajanov slovenskej národnosti, žijúcich v Rusku po vzniku vojny. Na území Ruska žilo pred vypuknutím vojny približne 80 tisíc Čechov a pravdepodobne až 2000 Slovákov. Po prísahe 11. októbra 1914 v Kyjeve boli jej vojaci rozdelení do menších jednotiek a pridelení ako prieskumníci k ruským divíziám a plukom 3. ruskej armády. Na fronte si čs. „družiníci“ vyslúžili povesť veľmi odvážnych prieskumníkov. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Keď sa Česká družina osvedčila v bojoch pri vedení prieskumu v bojoch, ruské velenie povolilo vykonávať nábor dobrovoľníkov aj medzi Čechmi a Slovákmi, ktorí boli zajatí na východnom fronte ako rakúsko-uhorskí vojaci. To umožnilo v roku 1915 rozšíriť Českú družinu na jednotku o dvoch práporoch. Vo februári 1916 bola Česká družina po získaní ďalších dobrovoľníkov zreorganizovaná na Československý strelecký pluk, ktorého jednotky však pôsobili na fronte rovnakým spôsobom, ako Česká družina. Po vytvorení 2. čs. streleckého pluku bol pôvodný čs. strelecký pluk premenovaný na 1. čs. strelecký pluk. V máji 1916 bola z oboch plukov vytvorená Československá strelecká brigáda, ktorej jednotky aj ďalej pôsobili na východnom fronte oddelene v prvosledových ruských divíziách a plukoch.

Zásadný obrat v zložitom organizovaní a bojovom nasadení čs. jednotiek v Rusku nastal po tzv. Februárovej revolúcii v roku 1917, ktorá zosadila cára, vyhlásila republiku a umožnila ďalší rozvoj čs. vojska v Rusku. Po revolúcii sa však začal prejavovať aj narastajúci odpor radových ruských vojakov k predlžujúcej sa vojne. Keď na jar 1917 vznikol v rámci čs. brigády aj 3. strelecký pluk, bola čs. strelecká brigáda nasadená na fronte prvý krát ako kompletný úderný zväzok. V rámci príprav Kerenského ofenzívy bola brigáda začlenená do 49. zboru 11. ruskej armády pri Zborove medzi dve zdemoralizované ruské divízie proti výraznej rakúsko-uhorskej presile. Aj keď brigáda bojovala prvý krát ako jeden celok, dokázala na rozdiel od susedných ruských divízií postupne dobyť obranné pásme protivníka. Musela však ustúpiť spoločne so susedmi, aby sa nedostala do obkľúčenia.Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Víťazstvo čs. brigády v boji pri Zborove jej získalo nielen ruské, ale aj medzinárodné uznanie a umožnilo brigáde pokračovať v nábore dobrovoľníkov z radov zajatcov. Koncom roka 1917 malo čs. vojsko v Rusku takmer 40 000 bojovníkov. Situácia sa pre čs. vojsko zdramatizovala po boľševickej revolúcii v októbri 1917, zrútení ruského frontu a uzatvorení dohody o mieri medzi Nemeckom a boľševickou vládou Ruska v Breste Litovskom v marci 1918. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>